Cukor nie je len cukor: Nová štúdia spochybňuje riziká diabetu v závislosti od zdroja

Dlhoročné varovania o cukre ako hlavnom vinníkovi nárastu diabetu 2. typu dostávajú nový rozmer. Vedci z BYU zistili, že riziko závisí od zdroja cukru, nie od cukru samotného.

Tím výskumníkov z BYU, v spolupráci s nemeckými inštitúciami, analyzoval dáta od viac ako pol milióna ľudí z rôznych kontinentov. Ich metaanalýza ukázala, že dôležitý je typ a zdroj cukru, nie iba jeho celkové množstvo. Zistili, že cukor prijatý v nápojoch – sladených limonádach a dokonca aj v ovocných džúsoch – je konzistentne spojený s vyšším rizikom rozvoja diabetu 2. typu (T2D). Zatiaľ čo iné zdroje cukru takúto súvislosť nepreukázali a v niektorých prípadoch boli dokonca spojené s nižším rizikom.

„Naša štúdia ako prvá jasne definuje vzťah medzi rôznymi zdrojmi cukru a rizikom diabetu 2. typu,“ uviedla Karen Della Corte, hlavná autorka a profesorka výživy na BYU. „Zdôrazňuje, prečo je pitie cukru, či už z limonády alebo džúsu, pre zdravie problematickejšie ako jeho jedenie.“

Po zohľadnení indexu telesnej hmotnosti, nadmerného príjmu energie a ďalších rizikových faktorov životného štýlu, výskumníci zistili nasledovné:

Komentár redakcie: Zistenia štúdie zdôrazňujú, že nie všetky cukry sú rovnaké a že zameranie by malo byť na zníženie príjmu cukru z nápojov. Je to dôležitý krok k lepšiemu porozumeniu prevencie diabetu 2. typu. Potvrdzuje to aj komentár používateľa Reddit NoblePotatoe, ktorý sa zamýšľa nad tým, že cukry v nápojoch sú viac dostupné a majú väčší glykemický dopad na telo. Dôležitú úlohu vlákniny v spojitosti s cukrom potvrdzuje aj používateľ Desertwalrus09.

* Každá ďalšia 350 ml porcia sladených nápojov denne (napr. limonády, energetické a športové nápoje) zvýšila riziko rozvoja T2D o 25 %. Táto silná korelácia ukázala, že zvýšené riziko sa prejavilo už pri prvej dennej dávke, bez minimálnej hranice, pod ktorou by príjem bol bezpečný.

* Každá ďalšia 240 ml porcia ovocnej šťavy denne (100% ovocné šťavy, nektáre a džúsové nápoje) zvýšila riziko rozvoja T2D o 5 %.

Je dôležité zdôrazniť, že tieto riziká sú relatívne, nie absolútne. Napríklad, ak je priemerné základné riziko rozvoja T2D u človeka približne 10 %, štyri sladené limonády denne by ho mohli zvýšiť približne na 20 %, nie na 100 %.

Na porovnanie, príjem 20 g sacharózy (stolového cukru) a celkového cukru (súčet všetkých prirodzene sa vyskytujúcich a pridaných cukrov v strave) denne vykazoval inverznú asociáciu s T2D, čo naznačuje prekvapivú ochrannú asociáciu.

Dôvod, prečo je pitie cukru problematickejšie ako jeho jedenie, môže byť v odlišných metabolických účinkoch. Sladené nápoje a ovocné šťavy obsahujú izolované cukry, čo vedie k väčšiemu glykemickému dopadu, ktorý môže preťažiť a narušiť metabolizmus pečene, a tým zvýšiť tuk v pečeni a inzulínovú rezistenciu.

Na druhej strane, cukry v potravinách bohatých na živiny, ako je ovocie, mliečne výrobky alebo celozrnné výrobky, nespôsobujú metabolické preťaženie pečene. Tieto cukry vyvolávajú pomalšiu reakciu glukózy v krvi vďaka prítomnosti vlákniny, tukov, bielkovín a ďalších prospešných živín.

Ovocné šťavy, hoci obsahujú vitamíny a živiny, sú menej prospešné. Kvôli vysokému a koncentrovanému obsahu cukru výskumníci usudzujú, že ovocná šťava je slabou náhradou celého ovocia, ktoré poskytuje viac vlákniny na podporu lepšej regulácie hladiny glukózy v krvi.

„Naša štúdia zdôrazňuje potrebu prísnejších odporúčaní pre tekuté cukry, ako sú tie v sladených nápojoch a ovocných šťavách, pretože sa zdá, že škodlivo súvisia s metabolickým zdravím,“ povedala Della Corte. „Namiesto odsudzovania všetkých pridaných cukrov by budúce dietetické usmernenia mali zvážiť rozdielne účinky cukru v závislosti od jeho zdroja a formy.“