Desivá hostina z doby kamennej: Kosti odhaľujú dôkazy o kanibalizme v Španielsku

Nález v španielskej jaskyni El Mirador naznačuje, že ľudia v dobe kamennej praktizovali kanibalizmus v dôsledku konfliktov medzi susednými skupinami.

Archeológovia objavili v jaskyni El Mirador v pohorí Sierra de Atapuerca v Španielsku kosti najmenej 11 jedincov, vrátane detí a dospievajúcich, ktoré nesú známky spracovania – sťahovania z kože, oddeľovania mäsa, rozoberania, lámania, varenia a konzumácie. Tieto nálezy, datované do obdobia pred 5709 – 5573 rokmi, svedčia o desivom akte kanibalizmu.

Zaujímavosťou je, že všetky tieto prípady kanibalizmu sa zdajú byť časovo zhodné, čo naznačuje izolovaný incident. Vedci sa domnievajú, že vtedajší obyvatelia neboli pravidelnými kanibalmi, ale k tejto praktike sa uchýlili z vážnych dôvodov, napríklad v dôsledku sporov medzi susednými rodmi.

„Táto štúdia predstavuje nový prípad kanibalizmu na náleziskách Atapuerca,“ hovorí paleoekologička Palmira Saladié z Katalánskeho inštitútu pre paleoekológiu človeka a sociálnu evolúciu (IPHES) v Španielsku.

Komentár redakcie: Nové poznatky o kanibalizme v praveku nám umožňujú lepšie pochopiť komplexné správanie našich predkov a jeho prepojenie s konfliktami a sociálnou kontrolou.

„Kanibalizmus je jedným z najzložitejších správaní, ktoré možno interpretovať, vzhľadom na inherentnú zložitosť pochopenia aktu ľudskej konzumácie iných ľudí. Navyše, v mnohých prípadoch nám chýbajú všetky potrebné dôkazy na to, aby sme ho spojili s konkrétnym behaviorálnym kontextom. Napokon, spoločenské predsudky majú tendenciu interpretovať ho vždy ako akt barbarstva.“

História ľudstva je plná prípadov kanibalizmu, pričom len na Pyrenejskom polostrove sa táto praktika objavila viackrát.

Dôvody, prečo naši predkovia praktizovali kanibalizmus, boli rôzne – od obživy až po pohrebný obrad transumpcie, teda začlenenia zosnulého do tiel živých, aby symbolicky zostal nažive.

Saladié a jej kolegovia pri skúmaní 650 fragmentov ľudských kostí z jaskyne El Mirador objavili stopy posmrtného spracovania – zámerných úprav. Medzi tieto znaky patrí „leštenie v hrnci“ (vyhladenie koncov kostí spojené s varením v hrnci), zmena farby spojená s kremáciou a rezné rany na 132 kostiach, ktoré svedčia o „sťahovaní z kože, oddeľovaní mäsa, rozoberaní, mrzačení a vypitvaní,“ uvádzajú výskumníci.

Niektoré kosti vykazovali aj stopy po okusovaní. Rádiokarbónové datovanie naznačilo, že všetci skonzumovaní ľudia zomreli približne v rovnakom čase a boli rozporciovaní a zjedení počas jedinej udalosti, ktorá trvala niekoľko dní. Analýza izotopov stroncia v kostiach ukázala, že všetci skonzumovaní ľudia boli miestni.

„Nešlo o pohrebnú tradíciu ani o reakciu na extrémny hladomor,“ hovorí Francesc Marginedas, evolučný antropológ a kvartérny archeológ z IPHES. „Dôkazy poukazujú na násilnú epizódu, vzhľadom na to, ako rýchlo sa to všetko odohralo – pravdepodobne v dôsledku konfliktu medzi susednými poľnohospodárskymi komunitami.“

Vedci sa domnievajú, že kanibalizmus bol v tomto kontexte extrémny prejav sociálnej kontroly.

„Konflikty a vývoj stratégií na ich riadenie a prevenciu sú súčasťou ľudskej povahy,“ hovorí archeozoológ Antonio Rodríguez-Hidalgo z IPHES. „Etnografické a archeologické záznamy ukazujú, že aj v menej stratifikovaných a malých spoločnostiach sa môžu vyskytnúť násilné epizódy, v ktorých môžu byť nepriatelia konzumovaní ako forma konečnej likvidácie.“

Čoraz viac dôkazov naznačuje rozsiahle medziskupinové násilie na Pyrenejskom polostrove počas neolitu, pravdepodobne v dôsledku územných sporov, konkurencie o zdroje a populačného tlaku, keď sa do regiónu sťahovalo čoraz viac ľudí.

„Opakovanie týchto praktík v rôznych momentoch nedávnej prehistórie robí z El Mirador kľúčové miesto pre pochopenie prehistorického ľudského kanibalizmu a jeho vzťahu k smrti, ako aj možných rituálnych alebo kultúrnych interpretácií ľudského tela v rámci svetonázoru týchto komunít,“ hovorí Saladié.