Deti z chudobnejších pomerov starnú rýchlejšie, ukazuje štúdia

Nová štúdia odhalila, že deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom môžu vykazovať známky rýchlejšieho biologického starnutia v porovnaní s ich majetnejšími rovesníkmi.

Výskumníci z Imperial College London analyzovali údaje od 1160 detí vo veku 6 až 11 rokov z celej Európy. Hodnotili ich socioekonomické zázemie na základe medzinárodnej škály rodinného blahobytu, ktorá zohľadňovala faktory ako vlastná izba a počet vozidiel v domácnosti.

Deti boli rozdelené do skupín s vysokým, stredným a nízkym blahobytom. Vedci im odobrali vzorky krvi na meranie dĺžky telomér v bielych krvinkách a z moču stanovili hladinu stresového hormónu kortizolu.

Teloméry sú štruktúry na koncoch chromozómov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri starnutí buniek a stabilite DNA. Ich skracovanie je spojené so starnutím. Predchádzajúce štúdie naznačili súvislosť medzi dĺžkou telomér a chronickými ochoreniami, pričom akútny a chronický stres môže dĺžku telomér skrátiť.

Komentár redakcie: Táto štúdia pridáva ďalší dôkaz o vplyve sociálnych a ekonomických faktorov na zdravie a starnutie. Zistenia naznačujú, že chudoba a s ňou spojený stres môžu viesť k rýchlejšiemu starnutiu na bunkovej úrovni u detí, čo má potenciálne dlhodobé dôsledky na ich zdravie a dĺžku života. Je dôležité, aby sa politici a tvorcovia politík zamerali na znižovanie nerovností a vytváranie podmienok pre zdravý vývoj všetkých detí, bez ohľadu na ich sociálne zázemie.

Štúdia zistila, že deti zo skupiny s vysokým blahobytom mali teloméry v priemere o 5 % dlhšie v porovnaní s deťmi z skupiny s nízkym blahobytom. Dievčatá mali v priemere o 5,6 % dlhšie teloméry ako chlapci, zatiaľ čo deti s vyšším indexom telesnej hmotnosti (BMI) mali teloméry kratšie o 0,18 % na každé percento nárastu tukovej hmoty.

Hladiny kortizolu boli u detí zo strednej a vysokej príjmovej skupiny o 15,2 % až 22,8 % nižšie ako u detí z nízkej príjmovej skupiny.

Autori štúdie pripúšťajú určité obmedzenia, napríklad, že analyzované deti nepochádzali z rodín žijúcich v chudobe. Zdôrazňujú, že štúdiu by sme nemali interpretovať ako dôkaz spojitosti medzi blahobytom a „kvalitou“ génov, ale skôr ako ukážku nepriameho vplyvu prostredia na známy marker starnutia a dlhodobého zdravia.

Dr. Oliver Robinson z Imperial's school of public health, hlavný autor štúdie, uviedol: „Naše zistenia ukazujú jasný vzťah medzi rodinným blahobytom a známym markerom bunkového starnutia, pričom potenciálne celoživotné vzorce sa formujú už v prvom desaťročí života dieťaťa.

„To znamená, že pre niektoré deti môže ich ekonomické zázemie znamenať biologickú nevýhodu v porovnaní s tými, ktoré majú lepší štart do života. Ak to nebudeme riešiť, nastavujeme deti na celoživotnú trajektóriu, kde je pravdepodobnejšie, že budú mať menej zdravý a kratší život.“

Robinson dodal: „Naša práca naznačuje, že pochádzať z prostredia s nízkym blahobytom spôsobuje dodatočné biologické opotrebovanie. Pre deti z nízkopríjmovej skupiny to môže zodpovedať približne 10 rokom starnutia na bunkovej úrovni v porovnaní s deťmi z vysokopríjmovej skupiny.“

Kendal Marston z Imperial's school of public health a prvá autorka štúdie uviedla: „Vieme, že chronické vystavenie stresu spôsobuje biologické opotrebovanie tela. Toto bolo preukázané v štúdiách na zvieratách na bunkovej úrovni – stresované zvieratá mali kratšie teloméry.

„Hoci naša štúdia nemohla preukázať, že kortizol je mechanizmus, demonštruje spojitosť medzi blahobytom a dĺžkou telomér, o ktorej vieme, že v dospelosti súvisí s dĺžkou života a zdravím. Môže sa stať, že deti z menej majetných pomerov zažívajú väčší psychosociálny stres. Napríklad, môžu zdieľať spálňu s členmi rodiny, alebo nemusia mať zdroje, ktoré potrebujú do školy – ako prístup k počítaču na domáce úlohy.“