Deti z chudobných pomerov menej veria v spravodlivý svet, ukazuje výskum

Štúdia čínskych stredoškolákov odhalila, že deti vyrastajúce v chudobe majú tendenciu menej veriť v spravodlivý svet. Naopak, nestabilné detstvo nemalo jednoznačný vplyv na túto vieru. Zistenia publikoval Journal of Personality.

Viera v spravodlivý svet je psychologický koncept, ktorý vyjadruje presvedčenie, že ľudia dostávajú to, čo si zaslúžia. Táto viera prináša pocit poriadku a predvídateľnosti a pomáha zvládať neistotu. Ľudia s hlbším presvedčením o spravodlivosti pripisujú úspech tvrdej práci a neúspech osobným nedostatkom.

Aj keď takéto vnímanie podporuje vytrvalosť a konštruktívne správanie, môže viesť aj k obviňovaniu obetí nešťastia. Výskumy naznačujú, že viera v spravodlivý svet môže byť adaptívna tým, že posilňuje optimizmus a odolnosť, ale aj maladaptívna, pretože vedie k odsudzovaniu a necitlivosti. Ovplyvňuje reakcie na sociálne problémy ako chudoba, kriminalita a nerovnosť.

Túto vieru formujú kultúrne hodnoty, výchova a osobné skúsenosti. Niektorí ľudia rozlišujú medzi spravodlivosťou vo svojom živote a spravodlivosťou vo svete (osobné a všeobecné presvedčenie), pričom jedna z týchto oblastí býva silnejšia. Koncept je rozsiahlo skúmaný v sociálnej psychológii pre jeho vplyv na morálne uvažovanie a správanie.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie poukazujú na dôležitosť sociálnych a ekonomických podmienok v detstve pre formovanie svetonázoru. Ak deti vyrastajú v prostredí, kde sa im nedostáva spravodlivosti, je pravdepodobnejšie, že si osvoja presvedčenie, že svet nie je spravodlivý. Táto štúdia otvára dôležitú diskusiu o dopadoch chudoby na psychologický vývoj detí.

Autori štúdie, Yuqing Jin a Ying Yang, skúmali dlhodobé dopady stresujúceho detstva na rozvoj viery v spravodlivý svet počas dospievania. Zaujímalo ich tiež, či vnímanie diskriminácie sprostredkúva tento vzťah. Predpokladali, že ťažké a nestabilné detstvo súvisí s oslabením viery v spravodlivý svet a že vnímaná osobná alebo skupinová diskriminácia zohráva sprostredkujúcu úlohu.

V štúdii bola tvrdosť detstva definovaná ako chudoba počas detstva, odlišná od súčasnej chudoby účastníkov. Nestabilita detstva bola definovaná ako "kolísanie environmentálnych podmienok v priestore a čase, indexované zmenami v rodinnej ekológii", ako napríklad sťahovanie alebo zmena bydliska.

Dáta pochádzali z rozsiahlej longitudinálnej štúdie, ktorá zahŕňala študentov strednej školy vo Foshan, v provincii Guangdong v juhovýchodnej Číne. Pôvodne sa na prieskume zúčastnilo 830 prvákov, z ktorých bolo 46 % dievčat. Títo študenti absolvovali následné prieskumy v druhom a treťom ročníku. Celkovo všetky tri prieskumy dokončilo 515 študentov.

Prieskumy zahŕňali hodnotenia nestability detstva ("Keď som bol mladší ako 10 rokov, veci boli v mojom dome často chaotické"), socioekonomického postavenia v detstve (napr. "Vyrastal som v relatívne bohatej štvrti"), osobnej a všeobecnej viery v spravodlivý svet (napr. "Myslím si, že svet je v zásade spravodlivé miesto" alebo "Zvyčajne sa ku mne správajú spravodlivo") a vnímanie diskriminácie (osobné - napr. "Mám pocit, že sa na mňa ostatní pozerajú zhora"; a všeobecné - napr. "V zásade študenti s podobnými rodinnými pomermi ako ja stratili veľa príležitostí").

Výsledky ukázali, že účastníci, ktorí uviedli vyššiu úroveň tvrdosti detstva, mali tendenciu vykazovať nižšiu úroveň viery v spravodlivý svet, a to ako osobnú, tak aj všeobecnú. Nestabilita detstva súvisela s mierne nižšou úrovňou osobnej viery v spravodlivý svet, ale nie konzistentne vo všetkých časových bodoch.

Vyššie vnímanie osobnej aj skupinovej diskriminácie bolo spojené so slabšou vierou v spravodlivý svet. Účastníci, ktorí zažili väčšiu tvrdosť a nestabilitu v detstve, mali tiež tendenciu hlásiť väčšie vnímanie osobnej a skupinovej diskriminácie.

Autori testovali štatistické modely, ktoré naznačovali, že tvrdosť detstva vedie k vyššiemu vnímaniu osobnej diskriminácie, čo následne znižuje vieru v spravodlivý svet. Výsledky túto možnosť podporili.

"Pomocou troj-vlnového longitudinálneho dizajnu sme zistili, že tvrdosť detstva negatívne predpovedala osobnú aj všeobecnú vieru v spravodlivý svet, zatiaľ čo nestabilita detstva s ňou významne nesúvisela. Okrem toho, vnímanie osobnej diskriminácie (ale nie vnímanie skupinovej diskriminácie) sprostredkovalo longitudinálny vzťah medzi tvrdosťou detstva a vierou v spravodlivý svet," uzavreli autori štúdie.

Štúdia prispieva k vedeckému pochopeniu toho, ako podmienky v detstve formujú presvedčenia a postoje neskôr v živote. Treba však poznamenať, že údaje o detstve boli založené na spomienkach účastníkov ako stredoškolákov, a nie na informáciách zozbieraných počas detstva, čo ponecháva priestor pre skreslenie.