Diéta s nízkym obsahom sacharidov a riziko rakoviny hrubého čreva: Nová štúdia odhaľuje prekvapivé spojitosti

Výskum z University of Toronto identifikoval mechanizmus, ktorým môže nízkosacharidová diéta v kombinácii so špecifickými črevnými baktériami podporovať rozvoj rakoviny hrubého čreva. Štúdia prináša nový pohľad na komplexný vzťah medzi stravou, mikrobiómom a zdravím.

Rakovina hrubého čreva je multifaktoriálne ochorenie, na ktorého rozvoji sa podieľa viacero faktorov, vrátane stravy, zloženia črevného mikrobiómu, životného prostredia a genetickej predispozície. Tím vedcov z Torontskej univerzity sa zameral na skúmanie, či a ako strava ovplyvňuje schopnosť špecifických baktérií vyvolať rakovinu. Ich štúdia, publikovaná v prestížnom časopise Nature Microbiology, porovnávala vplyv troch rôznych typov stravovania – bežnej, nízkosacharidovej a tzv. západnej stravy s vysokým obsahom tukov a cukrov – na rozvoj rakoviny hrubého čreva u myší. Výskum sa uskutočnil v kombinácii so špecifickými črevnými baktériami.

Zistili, že len jedna kombinácia, a to nízkosacharidová diéta spárovaná s kmeňom E. coli produkujúcim kolibaktín (látka poškodzujúca DNA), viedla k rozvoju rakoviny hrubého čreva. Zaujímavé bolo, že diéta s nízkym obsahom vlákniny zvýšila zápal v čreve a zmenila zloženie bežného mikrobiómu, čím vytvorila priaznivé prostredie pre rast E. coli produkujúcej kolibaktín.

Vedci tiež pozorovali, že u myší na nízkosacharidovej diéte bola tenšia vrstva hlienu, ktorá oddeľuje črevné mikróby od epiteliálnych buniek hrubého čreva. Táto hlienová vrstva funguje ako ochranný štít, a jej oslabenie umožnilo kolibaktínu ľahšie preniknúť k bunkám hrubého čreva, spôsobiť genetické poškodenie a podporiť rast nádorov. Tento efekt bol ešte výraznejší u myší s genetickými mutáciami v systéme opravy DNA.

Komentár redakcie: Nová štúdia prináša dôležité poznatky o potenciálnych rizikách nízkosacharidovej diéty v kontexte zdravia čriev a rizika rakoviny hrubého čreva. Zdôrazňuje komplexnú interakciu medzi stravou, mikrobiómom a genetikou. Hoci je potrebný ďalší výskum na potvrdenie týchto zistení u ľudí, výsledky naznačujú, že je dôležité zamerať sa na vyváženú stravu s dostatočným príjmom vlákniny, najmä pre osoby s genetickou predispozíciou k rakovine hrubého čreva.

Hoci autori zdôrazňujú potrebu potvrdenia týchto zistení u ľudí, sú nadšení potenciálom ich výskumu pre prevenciu rakoviny. Časté defekty v oprave DNA sa nachádzajú práve pri rakovine hrubého čreva. Mutácie v týchto génoch sú tiež základom Lynchovho syndrómu, genetickej predispozície, ktorá výrazne zvyšuje riziko vzniku určitých typov rakoviny, vrátane rakoviny hrubého čreva.

Výskumníci sa teraz zameriavajú na zistenie, či je možné identifikovať pacientov s Lynchovým syndrómom, ktorí sú nositeľmi kolibaktín produkujúcich baktérií. V prípade týchto osôb by sa mohlo odporučiť vyhýbanie sa nízkosacharidovej diéte alebo použitie antibiotík na odstránenie baktérií produkujúcich kolibaktín, čím by sa znížilo riziko rakoviny hrubého čreva. Aktuálne sa skúma aj dlhodobé užívanie probiotík obsahujúcich kmeň E. coli Nissle, ktorý tiež produkuje kolibaktín, a jeho bezpečnosť pre ľudí s Lynchovým syndrómom alebo pre tých, ktorí dodržiavajú nízkosacharidovú diétu.

Ďalší zaujímavý objav štúdie poukázal na to, že pridanie rozpustnej vlákniny do nízkosacharidovej diéty viedlo k zníženiu hladiny E. coli spôsobujúcej rakovinu, menšiemu poškodeniu DNA a menšiemu počtu nádorov. Budúce výskumy sa preto zamerajú na identifikáciu najprospešnejších zdrojov vlákniny. Vedci testujú, či suplementácia rozpustnou vlákninou inulínom môže znížiť množstvo E. coli produkujúcej kolibaktín a zlepšiť zdravie čriev u rizikových jedincov, ako sú ľudia so zápalovým ochorením čriev. Štúdia poukazuje na možné riziká spojené s dlhodobým užívaním nízkosacharidovej diéty s nízkym obsahom vlákniny, ktorá je bežnou metódou na zníženie hmotnosti.