Digitálne archívy Norimberského procesu online: 25 rokov snahy o sprístupnenie historických dokumentov
Harvardova právnická knižnica sprístupnila online kompletnú digitalizovanú zbierku dokumentov z Norimberského procesu, čo umožní bezprecedentný prístup k historickým záznamom pre bádateľov a verejnosť.
Pri príležitosti 80. výročia začiatku prelomového Norimberského procesu, ktorý mal za cieľ postaviť nacistických vodcov pred spravodlivosť, bola sprístupnená rozsiahla digitalizovaná zbierka dokumentov z tohto procesu.
Po 25 rokoch usilovnej práce tímu 30 historikov, správcov metadát a knihovníkov je odteraz online dostupný kompletný archív oficiálnych dokumentov Norimberského procesu, ktorý uchováva Harvardova právnická knižnica. Bezplatný prístup je umožnený všetkým záujemcom, odborníkom i laickým bádateľom.
Projekt začal v roku 1998 odstránením svoriek a sponiek z krehkých dokumentov, aby ich bolo možné naskenovať. Paul Deschner, vedúci projektu digitalizácie Norimberského procesu na Harvarde, uviedol, že cieľom od začiatku bolo digitalizovať všetko, čo knižnica uchovávala z priebehu súdneho konania, ktoré bolo dovtedy uložené v krabiciach a len zriedka sprístupnené. Cieľ bol dvojaký: „Zachovať tieto dokumenty, ktoré sa začali doslova rozpadať pri dotyku, pretože boli vytlačené na kyslom mimeografickom papieri zo 40. rokov a nevydržali manipuláciu, a sprístupniť ich v úsvite internetovej éry.“
Knižničná zbierka obsahuje viac ako 750 000 strán prepisov, podkladov a dôkazových materiálov z celkovo 13 prípadov, ktoré boli v rokoch 1945 až 1949 vedené proti nacistickým vojenským a politickým vodcom zodpovedným za zverstvá proti ľudskosti, najmä za holokaust, a ktoré znamenali revolúciu v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv. V prvom a hlavnom konaní bolo súdených 19 najvplyvnejších nacistov vrátane Hermanna Göringa, Rudolfa Hessa a Alberta Speera. V 12 nasledujúcich procesoch bolo súdených takmer 200 osôb. Celkovo boli len traja uznaní za nevinných. Dvanásť bolo odsúdených na trest smrti a ostatní na doživotie alebo kratšie tresty.
Komentár redakcie: Podľa Deschnera budú mať teraz bežní používatelia možnosť objaviť oveľa širší rozsah informácií, a to rôznymi spôsobmi, napríklad použitím prepisu ako mapy zbierky alebo pomocou kľúčových slov. Dokumenty – v niektorých prípadoch je hrôza explicitná, zatiaľ čo v iných je vyjadrená eufemisticky v byrokratickom jazyku – poskytujú podrobný popis toho, ako nacisti prvýkrát vymysleli svoje plány na holokaust a potom ich rozvinuli. Poskytujú „jasný obraz o tom, ako relatívne neškodne mohli veci vyzerať na začiatku 30. rokov v porovnaní s tým, ako vyzerali len o niekoľko rokov neskôr“, povedal Deschner. „Má to obrovský význam pre ľudí, ktorí majú oči na videnie, uši na počúvanie… v kontexte každého časového obdobia, vrátane nášho vlastného, by si ľudia mali uvedomiť dynamiku tak, ako je zobrazená v týchto archívoch.“ Doteraz prichádzali žiadosti od rôznych ľudí, od historikov a filmových producentov až po ľudí, ktorí hľadali informácie o príbuzných, ktorí sa zúčastnili na procese, či už ako svedkovia, ako súčasť právnych tímov alebo ako obžalovaní. V čase, keď je akademická sloboda vo všeobecnosti vnímaná ako ohrozená a najmä v USA sú univerzity spochybňované v ich tradičnej úlohe miest na podporu pravdy, nadobudol projekt ešte väčší význam, uviedol Deschner.
