Dlhodobý COVID: Štúdia na škrečkoch odhalila zmeny v mozgovom kmeni spojené s neurodegeneráciou

Štúdia skúmala vplyv dlhodobého COVIDu na mozog pomocou škrečkov ako modelového organizmu, pričom odhalila zmeny v mozgovom kmeni, ktoré by mohli súvisieť s neurodegeneratívnymi ochoreniami.

Dlhodobý COVID: Štúdia na škrečkoch odhalila zmeny v mozgovom kmeni spojené s neurodegeneráciou
Zdroj: springernature.com
Výskum na škrečkoch zlatých infikovaných vírusom SARS-CoV-2 ukázal, že dlhodobý COVID môže viesť k špecifickým zmenám v transkripčnom profile mozgového kmeňa, čo naznačuje potenciálne neurodegeneratívne procesy.

Výskumníci zistili, že škrečky infikované vírusom SARS-CoV-2 vykazovali odlišné transkripčné profily v mozgovom kmeni, čo je oblasť mozgu zodpovedná za základné životné funkcie. Tieto zmeny boli spojené s procesmi neurodegenerácie.

Štúdia, publikovaná v časopise Nature Communications, poukazuje na etické aspekty výskumu na zvieratách, pričom všetky experimenty boli vykonané v súlade s francúzskou a európskou legislatívou a schválené etickou komisiou Inštitútu Pasteur. Použité boli izoláty vírusu SARS-CoV-2 Wuhan, Delta a Omicron, ktoré boli pomnožené na bunkách Vero-E6 a titrované.

Škrečky boli infikované intranazálne a sledované, pričom sa zaznamenávala ich telesná hmotnosť a klinický stav. Po definovaných časových intervaloch (4 hodiny, 1, 2, 4, 14, 30 a 80 dní po infekcii) boli zvieratá usmrtené a odobraté im boli vzorky tkanív, vrátane mozgu, pľúc a nosných turbín.

Komentár redakcie: Táto štúdia prispieva k pochopeniu potenciálnych neurologických následkov dlhodobého COVIDu. Aj keď bol výskum vykonaný na zvieracom modeli, výsledky naznačujú, že vírus SARS-CoV-2 môže mať dlhodobý vplyv na mozog. Zistenia môžu mať význam pre vývoj terapií zameraných na zmiernenie neurologických symptómov u pacientov s dlhodobým COVIDom. Je však dôležité zdôrazniť, že výsledky na zvieracích modeloch sa nemusia vždy priamo preniesť na ľudí. Niektorí odborníci poukazujú na to, že u ľudí sa vírus SARS-CoV-2 zvyčajne nereplikuje v mozgovom kmeni, a preto by sa mal vyvinúť model, ktorý lepšie odráža priebeh infekcie u ľudí. Mnohí pacienti trpiaci dlhodobými následkami infekcie COVID-19 však potvrdzujú, že ich zdravotný stav sa výrazne zhoršil a majú problémy s návratom do bežného života.

Na detekciu vírusu SARS-CoV-2 v tkanivách škrečkov bola použitá metóda qRT-PCR. Titrácia vírusu a jeho izolácia z mozgového kmeňa boli vykonané pomocou metódy TCID50 na bunkách Vero-E6. Transkriptomická analýza mozgových kmeňov škrečkov bola vykonaná pomocou RNA-seq.

Výsledky RNA-seq boli validované pomocou kvantitatívnej PCR (qPCR). Histopatologické a imunohistochemické analýzy boli použité na detekciu astrocytov a mikroglie v mozgu. Behaviorálne testy, ako napríklad light/dark box test, sucrose splash test, novelty-suppressed feeding test a novel object recognition test, boli vykonané na posúdenie zmien v správaní škrečkov.

Použitím rôznych štatistických metód boli vyhodnotené behaviorálne testy, pričom sa bral do úvahy pohlavie škrečka, kmeň SARS-CoV-2 a dni po inokulácii.