DMT a zážitky blízke smrti: Nová štúdia odhaľuje prekvapivé spojitosti a rozdiely
Výskum porovnáva zážitky blízke smrti s účinkami DMT, odhaľuje prekvapivé podobnosti a kľúčové rozdiely. Ponúka nové pohľady na fungovanie mozgu a potenciál psychedelík v terapii.

Prečo ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, hovoria o tuneli so svetlom na konci? A ako s tým súvisí psychedelická látka DMT? Najnovšia štúdia prináša hlbší pohľad na fascinujúce prepojenie medzi týmito záhadnými zážitkami.
Dlhodobo sa predpokladá, že zážitky blízke smrti a psychedelické účinky DMT majú niečo spoločné. Nový výskum sa zameral na hĺbkové porovnanie týchto dvoch stavov, pričom odhalil prekvapivé paralely, ale aj zásadné odlišnosti.
Štúdia, ktorá je prvou svojho druhu, analyzovala autentické zážitky 36 účastníkov, ktorí užili vysokú dávku DMT v ich domácom prostredí. Vedci použili inovatívnu metódu interview, ktorá umožnila detailne rekonštruovať prežívané momenty. Tieto opisy boli následne porovnané s dátami z predchádzajúcej štúdie, ktorá skúmala zážitky blízke smrti u pacientov po zástave srdca.
Výsledky ukázali, že obe skupiny často popisovali pocity odpútania od tela, stretnutia s bytosťami, cestovanie cez neznáme priestory a vnímanie jasného svetla. Tieto podobnosti naznačujú, že pri oboch stavoch dochádza k narušeniu podobných mozgových procesov, napríklad v oblasti vnímania tela, priestoru a zmyslov.
Komentár redakcie: Výskum otvára nové možnosti pre pochopenie záhadných stavov vedomia a potenciálu psychedelických látok v terapeutickej praxi. Zároveň zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu na objasnenie biologických a psychologických mechanizmov, ktoré sa podieľajú na týchto fascinujúcich javoch.
Napriek tomu boli identifikované aj významné rozdiely. Pri DMT zážitkoch sa takmer nikdy nevyskytovala typická "životná retrospektíva", ktorá je charakteristická pre zážitky blízke smrti. Naopak, pri zážitkoch blízkych smrti sa len zriedka objavovali zložité geometrické vzory, ktoré sú typické pre DMT.
Najvýraznejší rozdiel spočíval v obsahu zážitkov. Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, často hovorili o stretnutiach so zosnulými blízkymi, zatiaľ čo účastníci pod vplyvom DMT opisovali stretnutia s mimozemskými bytosťami.
Vedci naznačujú, že kombinácia spoločných biologických mechanizmov v mozgu a individuálnej psychológie môže vysvetliť, prečo sú tieto zážitky v niektorých aspektoch podobné a v iných odlišné. Univerzálne prvky, ako napríklad svetlo alebo tunel, môžu byť výsledkom toho, ako DMT alebo stav blízky smrti ovplyvňujú mozog. Konkrétny obsah, ako stretnutie s tetou alebo s mimozemšťanom, je zase ovplyvnený osobnou históriou, kultúrnym zázemím a spomienkami.
Otázka, či sa DMT uvoľňuje v mozgu v priebehu umierania, zostáva otvorená. Hoci štúdie na potkanoch preukázali produkciu DMT v mozgu pri smrti, dôkazy u ľudí zatiaľ chýbajú. Aj keby sa DMT uvoľňovalo, je možné, že enzýmy v tele by ho rozložili skôr, než by ovplyvnilo mozog. Okrem toho, pri extrémnom strese sa uvoľňuje serotonín, ktorý môže mať tiež psychedelické účinky.
Štúdia tiež identifikovala podskupinu zážitkov blízkych smrti, ktoré sa viac podobali DMT zážitkom. To môže súvisieť s menšími očakávaniami ohľadom zážitkov blízkych smrti alebo s vyššou produkciou DMT v tele.
Vedci veria, že DMT by sa mohlo stať účinným terapeutickým nástrojom na zmiernenie strachu zo smrti, a to najmä u ľudí s terminálnymi ochoreniami.