DNA odhaľuje tajomstvá komunity z doby bronzovej: Extrémna príbuznosť v južnom Taliansku
Analýza DNA odhalila nielen štruktúru komunity, ale aj šokujúci prípad incestu, ktorý je jedným z najstarších zdokumentovaných v archeologickom zázname.
Nová archeogenetická štúdia odhaľuje demografickú štruktúru a neobvyklé prípady príbuzenských zväzkov v komunite z doby bronzovej, ktorá obývala južné Taliansko.
Výskumníci analyzovali DNA extrahovanú zo zubov a kostí 23 jedincov nájdených v jaskyni Grotta della Monaca. Použitím pokročilých techník sekvenovania a analýzy SNP (jednonukleotidových polymorfizmov) sa im podarilo získať rozsiahle genetické informácie o 14 jednotlivcoch. Pre menej kvalitné vzorky vykonali dodatočné obohacovanie DNA, aby zabezpečili presnosť populačno-genetických analýz.
Analýza odhalila, že pohrebisko obsahovalo kosti desiatich žien a ôsmich mužov. Genetická analýza mitochondriálnej a Y-chromozómovej DNA ukázala heterogénny obraz, avšak s istými zhodami v rámci mužskej línie.
Kľúčovým zistením bolo odhalenie dvoch prípadov príbuzných prvého stupňa. V jednom prípade sa zistilo, že dospelý muž bol otcom dospievajúceho chlapca. Ešte šokujúcejšie bolo odhalenie, že tento otec mal syna so svojou vlastnou dcérou, čo predstavuje prípad incestu. Identifikácia bola potvrdená absenciou matrilineárneho spojenia, jasne ukazujúca, že chlapec bol synom muža a jeho dcéry.
Komentár redakcie: Táto štúdia poskytuje cenný pohľad na genetickú štruktúru a sociálne praktiky komunity z doby bronzovej. Odhalenie incestného vzťahu je obzvlášť pozoruhodné a poukazuje na zložitosť a rozmanitosť ľudských spoločností v minulosti. Výskum tiež potvrdzuje dôležitosť analýzy DNA pri rekonštrukcii demografických a genealogických dejín.
Analýza homozygotných úsekov (ROH) v genóme potvrdila, že komunita vykazovala znaky vzdialenej príbuznosti, čo je bežné v malých, izolovaných populáciách. Avšak, jeden z jedincov vykazoval extrémne dlhé úseky ROH, čo svedčí o incestnom pôvode. Efektívna veľkosť populácie sa odhaduje na približne 5000 jedincov, čo je porovnateľné s inými populáciami z doby bronzovej v Európe.
Genetická analýza tiež odhalila biogeografický pôvod a ancestrálnu štruktúru komunity. Väčšina jedincov tvorila homogénny klaster medzi populáciami doby bronzovej zo strednej Európy, Iberie a Sicílie, čo naznačuje vysoký stupeň genetickej kontinuity v rámci týchto regiónov. Niektorí jedinci však vykazovali zvýšenú príbuznosť s populáciami zo strednej Európy, čo poukazuje na vplyv stepných pastierov.
