DNA starovekého Egypťana odhaľuje tajomstvá hrnčiara z éry pyramíd

Vedci prvýkrát prečítali kompletnú DNA jedinca, ktorý žil v starovekom Egypte pred 4 800 rokmi, v dobe budovania prvých pyramíd. Analýza prináša unikátny pohľad na život a pôvod obyvateľov krajiny faraónov.

Staroveký genóm patrí mužovi, ktorý pravdepodobne patril k elitnej vrstve spoločnosti. Z jeho genetickej výbavy vyplýva, že mal hnedé vlasy, hnedé oči a tmavšiu pokožku. Približne 80% jeho genómu je spojených s pôvodom zo severnej Afriky, zatiaľ čo zvyšných 20% smeruje do západnej Ázie.

Nález naznačuje, že v ranom období starovekého Egypta existovala pestrá zmes kultúr, kam prichádzali migranti a obchodníci z iných častí Afriky a Mezopotámie (územie dnešného Iraku, Turecka a Iránu). Archeologické nálezy už skôr potvrdili obchodné a kultúrne spojenia medzi Egyptom a úrodným polmesiacom, najmä výmenou rastlín, zvierat, písma a technológií, ako napríklad hrnčiarskeho kruhu.

Zachovanie DNA v horúcom a suchom prostredí je náročné, preto je tento objav najstaršou DNA, ktorá bola kedy získaná zo starovekého Egypta. Vedci uvádzajú, že poskytuje „priamy dôkaz o genetickom pôvode“ z Mezopotámie.

Komentár redakcie: Objav DNA starovekého Egypťana otvára nové možnosti pre pochopenie genetického pôvodu a života ľudí v dobe budovania pyramíd. Hoci jeden genóm neposkytuje kompletný obraz, je cenným krokom k odhaleniu tajomstiev tejto fascinujúcej civilizácie.

„Staroveký Egypt je miestom s bohatou písomnou históriou a archeologickými nálezmi, ale problematické zachovanie DNA znamenalo, že doteraz nebol k dispozícii genómový záznam pre porovnanie,“ hovorí genetik Pontus Skoglund z Francis Crick Institute. „Vďaka novým genetickým technikám sa nám podarilo prekonať tieto technické prekážky a vylúčiť kontaminujúcu DNA, čím sme získali prvý genetický dôkaz o potenciálnom pohybe ľudí v Egypte v tom čase.“

Pozostatky starovekého muža boli nájdené v nekropole v starobylom meste Nuwayrat, 265 kilometrov južne od Káhiry. Bol pochovaný vo veľkej keramickej nádobe v hrobke vytesanej do skaly a zomrel niekedy medzi rokmi 2855 a 2570 pred naším letopočtom.

Za života bol vysoký približne 160 centimetrov. Súdiac podľa silne opotrebovaných zubov a ťažkej artritídy, mal pravdepodobne 44 až 64 rokov, čo bol na tú dobu pokročilý vek.

Spôsob pochovania naznačuje jeho vysoké spoločenské postavenie, no jeho telo nesie známky bežnej fyzickej práce. „Jeho sedacie kosti sú zväčšené, ramená vykazujú rozsiahly pohyb tam a späť a má výraznú artritídu na pravej nohe. Aj keď sú to len nepriame dôkazy, naznačujú hrnčiarstvo, vrátane používania hrnčiarskeho kruhu,“ hovorí bioarcheológ Joel Irish z Liverpool John Moores University. „Jeho pohreb pre vyššiu triedu je však neočakávaný pre hrnčiara, ktorý by za normálnych okolností nedostal takéto zaobchádzanie. Možno bol mimoriadne zručný alebo úspešný, a preto sa mu podarilo zvýšiť svoje spoločenské postavenie.“

Analýza izotopov v druhom molári starovekého muža ukázala, že vyrastal v horúcom a suchom údolí Nílu, kde konzumoval živočíšne bielkoviny a rastliny, ako je pšenica a jačmeň. To bolo pre raných Egypťanov typické.

„Príbeh tohto jedinca je mimoriadny. Žil a zomrel v kritickom období zmien v starovekom Egypte. Jeho kostra bola vykopaná v roku 1902 a darovaná Svetovému múzeu v Liverpoole, kde prežila bombardovanie počas Blitzu, ktoré zničilo väčšinu ľudských pozostatkov v ich zbierke,“ hovorí archeogenetik Linus Girdland Flink z University of Aberdeen. „Teraz sme boli schopní povedať časť príbehu tohto človeka.“

Príbeh jedného človeka nám nemôže povedať všetko, čo by sme chceli vedieť o starovekom Egypte, ale tieto zistenia sú zaujímavým začiatkom. Vedci dúfajú, že ich technika umožní „podrobnejšie a nuansovanejšie pochopenie starovekej egyptskej civilizácie a jej obyvateľov“ v budúcnosti.