Dôchodok nemusí znamenať vždy pohodu: Štúdia odhalila faktory ovplyvňujúce duševné zdravie
Výška príjmu, pohlavie a charakter predošlej práce, to sú faktory, ktoré zásadne ovplyvňujú pohodu v dôchodkovom veku. Zistenia vedcov prinášajú dôležité poznatky pre tvorbu dôchodkových politík a cielenú podporu.
Prechod do dôchodku so sebou prináša viac voľného času a menej pracovných povinností. Nová štúdia ale ukazuje, že nie pre každého automaticky znamená zlepšenie duševného zdravia.
Dôchodok je pre mnohých vytúžený čas odpočinku a nových príležitostí. Cestovanie, záľuby, rodina a priatelia – to všetko sa zrazu stáva dostupnejším. Najnovšia štúdia z University of Edinburgh ale odhaľuje, že pozitívny vplyv dôchodku na duševné zdravie nie je automatický.
"Štúdia identifikovala rozdielne trajektórie vývoja duševného zdravia v závislosti od príjmovej skupiny," vysvetľuje vedúca autorka štúdie Xuefei Li. Výskum ukázal, že zmeny v psychickej pohode sa dejú v rôznych fázach po odchode do dôchodku, a to bezprostredne po ňom, ale aj v dlhodobom horizonte.
Vedci analyzovali dáta z rozsiahleho holandského projektu Dutch Longitudinal Internet Studies for the Social Sciences (LISS) za obdobie 17 rokov. Do štúdie zahrnuli 1 538 účastníkov, ktorí počas sledovaného obdobia odišli do dôchodku a mali dostupné údaje o ich duševnom zdraví, príjme a náročnosti práce. Duševné zdravie sa meralo pomocou škály MHI-5, ktorá zachytáva úzkosť, depresiu a celkovú pohodu. Mesačný príjem bol rozdelený do troch kategórií: nízky (menej ako 1 500 €), stredný (1 501 – 3 000 €) a vysoký (viac ako 3 000 €). Účastníci tiež hodnotili náročnosť svojej práce pred odchodom do dôchodku, a to fyzickú aj psychickú. Výskumníci zohľadnili aj demografické údaje ako pohlavie, rodinný stav, vzdelanie a vek odchodu do dôchodku. Použitím štatistických modelov sledovali zmeny v duševnom zdraví pred, počas a po odchode do dôchodku a porovnávali ich medzi rôznymi skupinami.
Komentár redakcie: Štúdia nám pripomína, že dôchodok nie je univerzálnym riešením pre šťastný a spokojný život. Faktory ako príjem, predošlá práca a sociálne väzby hrajú kľúčovú úlohu. Je dôležité, aby sme sa na dôchodok pripravili nielen finančne, ale aj psychicky a sociálne. Aktívny životný štýl, udržiavanie kontaktov a zmysluplné aktivity môžu výrazne prispieť k spokojnosti v dôchodkovom veku.
Výsledky ukázali, že pre všetky skupiny bol odchod do dôchodku spojený so zlepšením duševného zdravia, ale tento efekt sa líšil v závislosti od príjmu. Ľudia s nízkym príjmom zaznamenali po odchode do dôchodku počiatočné zlepšenie, ale približne po dvoch a pol rokoch nastal pokles. Stredná príjmová skupina vykazovala zlepšenie ešte pred odchodom do dôchodku, po ňom nasledovalo miernejšie zlepšenie. U ľudí s vysokým príjmom sa duševné zdravie pred a po odchode do dôchodku výrazne nemenilo, no počas roku odchodu do dôchodku zaznamenali pozitívny nárast. U osôb so strednými a vysokými príjmami, ktoré už mali dobré duševné zdravie, sa po odchode do dôchodku stav zlepšoval menej. Naopak, fyzicky náročná práca pred odchodom do dôchodku mala negatívny vplyv na duševné zdravie osôb so strednými príjmami. U žien a slobodných dôchodcov s nízkymi príjmami bolo pozorované výrazne horšie duševné zdravie. U osôb s vysokými príjmami bol neskorší odchod do dôchodku spojený s pomalším zlepšovaním a niekedy aj s horšími výsledkami v oblasti duševného zdravia.
Štúdia má určité obmedzenia. Skupina s vysokými príjmami bola relatívne malá a v skupine s nízkymi príjmami prevládali ženy, čo mohlo skresliť výsledky. Štúdia tiež nerozlišovala medzi dobrovoľným a nedobrovoľným odchodom do dôchodku. Zistenia vychádzajú z holandského dôchodkového systému, ktorý je pomerne štedrý, a preto sa nemusia dať preniesť do iných krajín. Meranie duševného zdravia sa uskutočňovalo ročne, čo mohlo prehliadnuť krátkodobé výkyvy.
Napriek týmto obmedzeniam má štúdia významné praktické dôsledky. „Všetky príjmové skupiny vykazovali celkové zlepšenie duševného zdravia počas prechodu do dôchodku, ale existujú aj fázy, kedy sa duševné zdravie môže zhoršiť,“ hovorí spoluautorka štúdie profesorka Aja Murray. „Počas týchto zraniteľných období môžu ľudia potrebovať cielenú podporu.“
Štúdia zdôrazňuje, že hoci dôchodok vo všeobecnosti zlepšuje duševné zdravie, tieto prínosy nie sú rovnomerne rozdelené. Príjem, pohlavie, rodinný stav a typ práce ovplyvňujú to, kto získa najviac a kto naopak prežíva ťažkosti. Uvedomenie si týchto rozdielov môže pomôcť pri navrhovaní spravodlivejších dôchodkových politík a cielených intervencií na podporu duševného zdravia.
