Dopad násilia so zbraňami na psychiku pretrváva dlho po priamom ohrození, ukazuje štúdia

Nové poznatky odhaľujú rozsiahle psychologické dopady spojené s držbou zbraní a násilím, ktoré presahujú priamu skúsenosť a vyžadujú komplexný prístup k riešeniu.

Systematická štúdia publikovaná v Harvard Review of Psychiatry (súčasť portfólia Lippincott od Wolters Kluwer) zdôrazňuje, že intervencie zamerané na dostupnosť strelných zbraní a súvisiace riziká by mali zohľadňovať nielen priame vystavenie násiliu, ale aj komplexné psychosociálne cesty, ktorými zbrane ovplyvňujú duševné zdravie populácie.

Rodolfo Furlan Damiano, PhD. z Inštitútu psychiatrie Univerzity v São Paulo a jeho kolegovia ako prví komplexne preskúmali dáta o vplyve vlastníctva zbraní, násilia a súvisiacich politík na duševné zdravie. Dospeli k záveru, že "celovládny prístup, ktorý uprednostňuje skríning duševného zdravia, bezpečnosť strelných zbraní, politiky založené na dôkazoch a socioekonomickú rovnosť, by mohol výrazne znížiť prevalenciu psychologických škôd súvisiacich so strelnými zbraňami."

Výskumníci uskutočnili systematické vyhľadávanie literatúry v databázach ako PubMed, Scopus, Web of Science a PsycInfo, od ich vzniku do 1. marca 2023. Do úvahy sa brali všetky štúdie súvisiace so strelnými zbraňami, ktoré mali dopad na duševné zdravie, bez jazykových alebo geografických obmedzení. V rozsiahlej revízii skúmali vzťahy medzi prístupom k zbraniam, agresívnym správaním, užívaním návykových látok a spoločenským násilím a ich vplyv na psychiku. Hierarchický protokol uprednostňoval štúdie s priamymi dopadmi na duševné zdravie a zahŕňal aj tie s etablovanými dôsledkami z príbuzných odborov (kriminológia, verejné zdravotníctvo, sociológia). Nakoniec boli dáta extrahované zo 467 štúdií.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie podčiarkujú potrebu komplexného pohľadu na problém násilia so zbraňami, ktorý zohľadňuje nielen fyzické, ale aj psychologické dopady na jednotlivcov a celú spoločnosť.

Väčšina štúdií (81 %) bola realizovaná v USA, 6 % v západnej Európe, 4 % v Austrálii a 3 % v Kanade. Samovražda bola najčastejšie skúmaným javom (61 % štúdií), nasledoval prístup k strelným zbraniam, násilie so zbraňami (7,3 %) a depresia/strach (po 2,4 %). Analýza odhalila značné medzery vo výskume psychických dôsledkov, ako sú posttraumatická stresová porucha, poruchy spánku, násilie v partnerských vzťahoch, úzkostné poruchy a poruchy užívania návykových látok.

Štúdia odhalila tri základné psychologické mechanizmy, ktorými zbrane ovplyvňujú duševné zdravie:

* Zbrane umožňujú impulzívne konanie počas psychickej tiesne. Dôkazy ukázali, že zvyšujú riziko samovraždy tri- až päťnásobne, bez ohľadu na predchádzajúci stav duševného zdravia.

* Zbrane sú "psychologické zosilňovače", ktoré umocňujú agresiu, súčasne zvyšujú (a nie zmierňujú) strach a úzkosť a zhoršujú príznaky traumy u ľudí vystavených násiliu so zbraňami. "Tento cyklus vytvára spätnú väzbu, kde zbrane zhoršujú práve tú tieseň, ktorú majú zmierňovať," uvádzajú výskumníci.

* Zbrane slúžia ako silné symboly, ktoré transformujú dynamiku moci a vnímanie zraniteľnosti. Tento jav bol obzvlášť výrazný v kontexte násilia v partnerských vzťahoch, kde sa zistilo, že zbrane zvyšujú kontrolné správanie prostredníctvom preukázaných asociácií s hypermaskulinitou.

Autori vysvetľujú, že táto kultúrna závislosť na zbraniach presahuje rámec fyzického nebezpečenstva. Komplexné psychosociálne cesty, ktoré zvyšujú riziko impulzívneho konania, súčasne generujú psychologické účinky na úrovni populácie, čo vysvetľuje, prečo sú potrebné viacúrovňové intervencie.