Dopady pandémie COVID-19 na neurobiologické funkcie adolescentov

Nová štúdia zistila merateľné zmeny v mozgoch, hormónoch a imunitnom systéme dospievajúcich po pandémii COVID-19. Zistenia poukazujú na potenciálne dlhodobé účinky stresu a izolácie na vývoj mozgu a celkové zdravie mladých ľudí.

Štúdia sa zamerala na skupinu 154 adolescentov z oblasti San Francisco Bay Area, pričom 76 z nich bolo vyšetrených pred pandémiou (2016-2019) a 78 po ukončení lockdownov (2020-2022). Vedci porovnávali dáta z neurozobrazovacích vyšetrení, biologických vzoriek a dotazníkov zameraných na psychosociálne fungovanie. Skupiny boli zladené podľa veku, pohlavia, rasy, puberty, socioekonomického statusu a úrovne stresu v rannom detstve, s výnimkou BMI, ktoré bolo vyššie v skupine po pandémii.

Výskumníci analyzovali stresovú fyziológiu prostredníctvom merania denného vylučovania kortizolu a zápalové procesy pomocou merania C-reaktívneho proteínu (CRP). Počas neurozobrazovacieho vyšetrenia účastníci absolvovali úlohy zamerané na spracovanie peňažných odmien a implicitnú reguláciu emócií.

Výsledky ukázali, že adolescenti po pandémii mali nižšiu celkovú dennú produkciu kortizolu, vyššie hladiny CRP (indikujúce zvýšený zápal) a zníženú aktiváciu mediálnej prefrontálnej kôry pri spracovaní odmien. Taktiež bola zaznamenaná znížená aktivácia ventrolaterálnej prefrontálnej kôry počas implicitnej regulácie negatívnych emócií. Údaje naznačujú rozsiahle zmeny v systémoch súvisiacich so stresom po pandémii.

Komentár redakcie: Zistenia štúdie zdôrazňujú dôležitosť monitorovania a podpory duševného a fyzického zdravia dospievajúcich v kontexte globálnych kríz. Nižšia produkcia kortizolu a zvýšený zápal môžu mať dlhodobé dôsledky na zdravie. Potrebný je ďalší výskum na lepšie pochopenie mechanizmov a nájdenie účinných intervencií.