Dopamín a odmena: Zvýšená hladina neurotransmiteru znižuje impulzívnosť

Nová štúdia z Kolínskej univerzity odhalila, že dopamín, kľúčový neurotransmiter, mierne zvyšuje schopnosť ľudí čakať na väčšie odmeny, čím spochybňuje predchádzajúce zistenia.

Výskumný tím z Kolínskej univerzity uskutočnil rozsiahlu štúdiu zameranú na vplyv dopamínu na rozhodovanie. Zistili, že L-DOPA, látka zvyšujúca hladinu dopamínu v mozgu, mierne znižuje impulzívne správanie a predlžuje dobu, ktorú sú ľudia ochotní čakať na väčšiu odmenu. V porovnaní s placebom sa impulzívnosť znížila približne o 20 percent. Tento objav je významný, pretože vyvracia niektoré skoršie štúdie s menším počtom účastníkov, ktoré naznačovali, že L-DOPA zvyšuje impulzívne rozhodnutia.

Ľudia majú tendenciu preferovať menšie okamžité odmeny pred väčšími, ale oneskorenými odmenami. Táto preferencia, známa ako časové zľavovanie, je spojená s impulzívnym správaním a môže byť výraznejšia, ak je narušený dopamínový systém v mozgu, napríklad pri závislostiach. Vedci chceli zistiť, prečo predchádzajúce štúdie priniesli rozporuplné výsledky. Preto realizovali štúdiu s väčším počtom účastníkov a zohľadnili faktory, ktoré ovplyvňujú individuálne rozdiely v dopamínovej funkcii a reakciu na lieky zvyšujúce dopamín.

Do štúdie sa zapojilo 76 zdravých mužov a žien, ktorí v dvojito zaslepenej štúdii dostávali buď placebo, alebo L-DOPA. Účastníci si vyberali medzi menšími okamžitými a väčšími oneskorenými odmenami. Pomocou kognitívneho modelovania vedci analyzovali, ako dopamín ovplyvňuje rôzne aspekty rozhodovania, ako rýchlosť spracovania informácií a opatrnosť pri rozhodovaní.

Komentár redakcie: Táto štúdia poskytuje dôležitý pohľad na úlohu dopamínu v rozhodovaní a odmeňovaní. Zistenia naznačujú, že zvýšenie hladiny dopamínu môže znížiť impulzívne správanie a zvýšiť schopnosť čakať na odmenu. To môže mať významné dôsledky pre liečbu závislostí a iných stavov spojených s narušenou dopamínovou signalizáciou.

Zistilo sa, že účastníci uprednostňovali väčšie odmeny, pričom ich hodnota klesala pomalšie v porovnaní s menšími odmenami. L-DOPA mierne zvýšila ochotu čakať na odmenu, ale neovplyvnila rýchlosť spracovania informácií ani opatrnosť pri rozhodovaní. To naznačuje, že vplyv dopamínu na čakanie na odmenu nesúvisí so základnými procesmi rozhodovania, ale skôr s tým, ako sa hodnotia budúce odmeny.

Vedci analyzovali aj ukazovatele, ktoré sa tradične používajú na meranie základnej hladiny dopamínu, ako je kapacita pracovnej pamäte, frekvencia žmurkania a impulzívnosť. Zistili však, že tieto ukazovatele neovplyvňujú účinok L-DOPA, čo naznačuje, že nemusia byť spoľahlivými indikátormi hladiny dopamínu.

„Naše zistenia ukazujú, že L-DOPA zvyšuje ochotu ľudí čakať na odmenu. Tieto výsledky poskytujú nové dôkazy, ktoré spochybňujú niektoré skoršie štúdie,“ hovorí Dr. Elke Smithová. „Je zaujímavé, že sme nezistili, že bežne používané ukazovatele základnej hladiny dopamínu, ako je kapacita pracovnej pamäte alebo frekvencia žmurkania, ovplyvňujú tento účinok. Myslím si, že tieto merania môžu zachytávať významné individuálne rozdiely, ale pravdepodobne priamo neodrážajú základnú hladinu dopamínu a ich používanie ako také nemusí byť platné.“

Tieto poznatky prispievajú k lepšiemu pochopeniu dopamínových mechanizmov v mozgu, ktoré riadia rozhodovanie, a pomáhajú vysvetliť impulzívne rozhodnutia v situáciách, keď je dopamínová signalizácia narušená, napríklad pri závislostiach. Budúce štúdie by sa mohli zamerať na to, ako dopamín ovplyvňuje rozhodovanie u pacientov s rôznymi ochoreniami, a pomôcť tak pri vývoji budúcich intervencií zameraných na dopamínovú funkciu.