Dôvera v expertov: Liberáli verzus konzervatívci a vplyv odbornej autority
Výskum naznačuje, že politická orientácia ovplyvňuje vnímanie odborníkov, no konzervatívci viac dôverujú expertom spojeným s ekonomickým rozvojom.
Nová štúdia odhaľuje, že pripisovanie vedeckých tvrdení konkrétnym expertom môže zvýšiť ich vnímanú presnosť, najmä u konzervatívcov. Ukazuje tiež, že konzervatívci pozitívnejšie reagujú na odborníkov spojených s ekonomickým rastom.
Rodrigo Reyes Cordova, výskumník z Sciences Po Paris, sa zameral na vplyv politickej ideológie na dôveru v expertov. Namiesto jednoduchého delenia na „pro-vedu“ a „anti-vedu“ skúmal, ako sa zhodujú osobné presvedčenia s oblasťou odbornosti.
Výskum potvrdzuje, že v USA konzervatívci časom stratili dôveru vo vedecké inštitúcie, zatiaľ čo liberáli ju posilnili. Reyes Cordova chcel zistiť, ako súvisí politické presvedčenie s vnímaním dôveryhodnosti expertov.
„Necítil som sa dobre s naratívom, že liberáli sú pro-veda a konzervatívci anti-veda,“ uviedol Reyes Cordova. „Myslím si, že realita je zložitejšia a všetci máme predsudky.“
Komentár redakcie: Výsledky štúdie naznačujú, že pripisovanie vedeckých tvrdení konkrétnym expertom môže pomôcť preklenúť ideologické rozdiely a zvýšiť dôveru v odborné informácie, čo je kľúčové pre fungovanie demokracie.
Štúdia vychádza z konceptu kultúrnej kognície, ktorý hovorí, že ľudia viac dôverujú tvrdeniam, ktoré sú v súlade s ich hodnotami a svetonázorom. Politická ideológia teda ovplyvňuje hodnotenie odborných informácií, pretože ľudia vnímajú vedecké tvrdenia cez sociálne a politické filtre.
V online experimente 1054 dospelých z USA hodnotilo štyri tvrdenia o imigrácia a kriminalite, zdaňovaní, geneticky modifikovaných potravinách a klimatických zmenách. Tvrdenia boli pripísané buď konkrétnym expertom (sociológ, ekonóm), všeobecnému „vedcovi“ alebo nemali žiadny zdroj.
Experti boli rozdelení na „impact expertov“ (sociológovia, environmentalisti) a „production expertov“ (ekonómovia, agronómovia). Účastníci hodnotili presnosť tvrdení a svoju dôveru k rôznym expertom a identifikovali svoju politickú orientáciu.
Liberáli vyjadrili väčšiu dôveru vo všetkých expertov, no rozdiel bol menší pri „production expertoch“. Konzervatívci sú voči expertom všeobecne menej dôverčiví, ale viac akceptujú tých, ktorých práca súvisí s ekonomickými cieľmi.
Politická ideológia ovplyvnila aj vnímanie presnosti tvrdení. Liberáli hodnotili všetky štyri tvrdenia ako presnejšie než konzervatívci, s výnimkou tvrdenia o zdaňovaní. Konzervatívci ho hodnotili ako presnejšie, čo súhlasí s predošlým výskumom.
Zaujímavosťou je, že pripísanie tvrdenia expertovi, bez ohľadu na oblasť, zvýšilo jeho vnímanú presnosť v porovnaní s tvrdením bez zdroja. Najvýraznejšie sa to prejavilo pri tvrdeniach o zdaňovaní a klimatických zmenách.
Štúdia má aj obmedzenia. Použitá vzorka nebola reprezentatívna pre celú populáciu USA a niektoré z tvrdení môžu byť v rámci vedeckej komunity sporné.
Budúci výskum by sa mal zamerať na vnímanie rôznych odborov expertov a na to, či je možné zvýšiť presvedčivosť tvrdení pomocou expertov s konkrétnou reputáciou. Dôležité je tiež zistiť, či sa podobné efekty prejavia aj v iných krajinách a kultúrach.
