Ekonomika strachu: Tragické streľby v školách zanechávajú hlboké ekonomické stopy
Výskum ukazuje, že po tragických streľbách v školách klesajú nákupy potravín, návštevy reštaurácií a celkové výdavky v obchodoch, čo vedie k dlhodobému poklesu ekonomickej aktivity v dotknutých oblastiach.
Smrtiace streľby v školách nemajú dopad len na priamo zasiahnuté rodiny a komunity. Nová štúdia odhaľuje, že tieto tragédie spôsobujú pokles spotrebiteľských výdavkov, ktorý ovplyvňuje ekonomiku celých regiónov.
Výskumníci zistili, že po streľbe v škole ľudia obmedzujú nákupy potravín, menej často sa stravujú v reštauráciách a celkovo míňajú menej peňazí v obchodoch. Zistenia, publikované v časopise Journal of Marketing Research, prinášajú nový pohľad na to, ako traumatické udalosti pretvárajú každodenné návyky a poškodzujú ekonomické zdravie komunít. Profesor Shrihari Sridhar z Texas A&M University, hlavný autor štúdie, zdôrazňuje, že cieľom bolo preskúmať menej viditeľné dopady týchto udalostí, konkrétne vplyv strachu na bežný život.
Na analýzu ekonomických dopadov použili vedci dáta o 63 fatálnych streľbách v školách v USA v rokoch 2012 až 2019. Tieto údaje porovnali s informáciami o nákupnom správaní domácností. Zistili, že po streľbe klesli výdavky na potraviny približne o 2,09 % a tento pokles pretrvával počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Zaujímavosťou je, že pokles bol výraznejší v liberálnejších oblastiach (okolo 2,44 %) v porovnaní s konzervatívnymi (okolo 1,28 %).
Ďalšie experimenty potvrdili, že hlavným dôvodom zníženej spotreby je zvýšená úzkosť a pocit ohrozenia na verejných priestranstvách. Ľudia sa necítia bezpečne a vyhýbajú sa miestam, kde by sa mohli stať obeťou násilia. Politická orientácia pritom zohráva významnú úlohu, pretože liberálnejšie zmýšľajúci jedinci pociťujú väčšiu úzkosť a sú menej ochotní navštevovať verejné priestory.
Komentár redakcie: Výsledky štúdie zdôrazňujú potrebu komplexného prístupu k riešeniu následkov streľby v školách. Okrem psychologickej pomoci je dôležité zamerať sa aj na ekonomickú stabilizáciu dotknutých regiónov a posilnenie pocitu bezpečia medzi obyvateľmi. Je však dôležité mať na pamäti, že dáta sa zamerali najmä na výdavky na potraviny a stravovacie služby a nezachytávajú všetky oblasti a časové obdobia. Stále nie je jasné, či majú iné typy násilia podobný vplyv, alebo či účinky trvajú dlhšie ako šesť mesiacov.
Štúdia poukazuje na to, že streľby v školách majú rozsiahlejší dopad, ako sa na prvý pohľad zdá. Okrem priamych obetí zasahujú celé komunity a ovplyvňujú ich ekonomickú aktivitu. Pokles spotreby nie je spôsobený len smútkom, ale predovšetkým strachom a obavami o bezpečnosť.
