Empatia pri autizme a sociálnej úzkosti: Nová štúdia odhaľuje kľúčové rozdiely
Výskum porovnával empatiu u ľudí s autizmom a sociálnou úzkosťou. Zistilo sa, že hoci obe skupiny prežívajú v sociálnych situáciách silný stres, iba u autistov je znížená schopnosť súcitu.
Ľudia s autizmom a sociálnou úzkosťou prežívajú emócie inak. Nová štúdia identifikovala kľúčový rozdiel v empatii, ktorý by mohol zlepšiť diagnostiku a podporu.
Autizmus a sociálna úzkosť, dve odlišné diagnózy, sa často prejavujú podobnými ťažkosťami v sociálnom prostredí. Autisti majú problém s dekódovaním spoločenských signálov, zatiaľ čo ľudia so sociálnou úzkosťou sa boja odmietnutia. Vzhľadom na častý výskyt sociálnej úzkosti u autistov je rozlíšenie týchto stavov v klinickej praxi náročné.
Nová štúdia publikovaná v Autism Research sa zamerala na empatiu, kľúčovú vlastnosť ovplyvňujúcu sociálne interakcie. Empatia sa delí na kognitívnu (pochopenie myšlienok a pocitov iných) a afektívnu (emocionálna reakcia na iných). Predchádzajúce štúdie naznačovali zníženú kognitívnu empatiu u autistov, ale zmiešané výsledky v afektívnej empatii. Naopak, ľudia so sociálnou úzkosťou vykazujú silné emočné reakcie, ale môžu mať problém s interpretáciou stavov mysle iných.
Vedci z Bruckner Autism Research Center na Ariel University zapojili do štúdie 105 študentov rozdelených do troch skupín: s diagnostikovaným autizmom, s vysokou sociálnou úzkosťou a kontrolnú skupinu. Účastníci absolvovali testy na meranie kognitívnej a afektívnej empatie, vrátane testu Reading the Mind in the Eyes, ktorý hodnotí schopnosť rozpoznávať emócie z výrazu tváre.
Komentár redakcie: Táto štúdia prináša cenné poznatky o rozdielnom prežívaní empatie u ľudí s autizmom a sociálnou úzkosťou. Ukazuje, že hoci obe skupiny prežívajú v sociálnych situáciách stres, príčiny a prejavy sú odlišné. Pomer osobného stresu k empatickému súcitu (PD/EC) sa javí ako užitočný ukazovateľ, ktorý by mohol pomôcť pri diferenciálnej diagnostike a cielenej intervencii. Dôležité je pozerať sa na empatiu ako na komplexný jav s rôznymi aspektmi a profilmi.
Výsledky ukázali, že autisti dosiahli nižšie skóre v schopnosti vcítiť sa do druhých a prežívať súcit. Obe skupiny, autisti aj ľudia so sociálnou úzkosťou, vykazovali vyššiu úroveň osobného stresu v reakcii na emócie iných v porovnaní s kontrolnou skupinou. Avšak len autisti vykazovali výrazné zníženie schopnosti cítiť súcit s druhými.
Štúdia priniesla nový ukazovateľ: pomer osobného stresu k empatickému súcitu (PD/EC). Vyšší pomer indikuje viac sebestrednú reakciu. Autisti mali najvyšší priemerný pomer, nasledovaní skupinou so sociálnou úzkosťou a kontrolnou skupinou. Pomer PD/EC koreloval so závažnosťou autistických čŕt a úzkostných symptómov, najmä v skupine s autizmom.
Pomocou štatistickej analýzy vedci určili hraničnú hodnotu 0,83 pre pomer PD/EC, ktorá by mohla pomôcť odlíšiť autizmus od sociálnej úzkosti. Hoci nejde o samostatný diagnostický nástroj, pomer PD/EC by mohol slúžiť ako užitočný skríningový nástroj.
Test Reading the Mind in the Eyes nepreukázal významné rozdiely medzi skupinami, čo naznačuje, že schopnosť rozpoznávať emócie z výrazu tváre môže byť u všetkých v normále. Vedci však upozorňujú, že jednoduchosť testu nemusí plne zachytiť komplexnosť reálnych sociálnych interakcií.
"Zistili sme významný rozdiel v úrovni empatie medzi autistami a ľuďmi so sociálnou úzkosťou," vysvetľuje Esther Ben-Itzchak, vedúca Bruckner Autism Research Center. "Obe skupiny prežívali vyšší osobný stres, avšak len autisti vykazovali nižšiu úroveň empatického súcitu. Nový pomer PD/EC úspešne odlíšil autizmus od sociálnej úzkosti."
Zistenia potvrdzujú, že empatia nie je jednotná vlastnosť, ale multidimenzionálny konštrukt s rôznymi profilmi v závislosti od psychologického stavu. U autizmu sa prejavuje kombinácia zníženej schopnosti vcítiť sa a prežívať súcit, spojená so zvýšeným osobným stresom. U ľudí so sociálnou úzkosťou prevláda zvýšený stres bez zníženia súcitu.
Štúdia má určité obmedzenia, napríklad identifikácia skupiny so sociálnou úzkosťou prebehla na základe dotazníka a nezahŕňala klinické rozhovory. Tiež, malý počet žien v štúdii obmedzuje zovšeobecnenie výsledkov. Budúce štúdie by mali zahŕňať väčšie skupiny a využiť aj fyziologické merania.
Pomer PD/EC predstavuje nový pohľad na hodnotenie empatie a môže pomôcť pri diagnostike a cielenej intervencii. „Plánujeme zopakovať zistenia v rôznych populáciách a integrovať dotazníky s fyziologickými ukazovateľmi emočnej regulácie,“ dodáva Ben-Itzchak.
