Európsky parlament chce bojovať proti prenasledovaniu ochrancov ľudských práv zo strany cudzích režimov

Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva členské štáty EÚ, aby sa aktívne postavili proti praktikám autoritárskych režimov, ktoré sa snažia umlčať a kontrolovať politických oponentov a disidentov žijúcich v Európe.

Podľa vyhlásenia parlamentu sú ochrancovia ľudských práv kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu, no ich ochrana je nedostatočná. Uznesenie, ktoré bolo prijaté drvivou väčšinou 512 hlasov (76 proti a 52 sa zdržalo), žiada cielené sankcie voči osobám zodpovedným za represie, posilnenie dohľadu nad predajom a používaním špionážneho softvéru a zlepšenie koordinácie medzi európskymi orgánmi pri potláčaní toho, čo zákonodarcovia označili ako "transnacionálne represie".

Spravodajkyňa Chloé Ridel pred hlasovaním uviedla, že Európska únia po prvýkrát pomenúva tento fenomén pravým menom. Dodala, že toto pomenovanie znamená odmietnutie toho, aby autoritárske režimy prenasledovali a obťažovali svojich oponentov v Európe beztrestne. Zdôraznila tiež, že na európskej ani národnej úrovni neexistujú žiadne politiky zamerané na riešenie transnacionálnych represií a že návrh je kľúčový pre ochranu suverenity EÚ.

Uznesenie nie je právne záväzné, ale signalizuje jasný postoj európskych zákonodarcov k tejto problematike. Chcú na ňu upriamiť pozornosť, uviedla Elodie Laborie, hovorkyňa Podvýboru pre ľudské práva Európskeho parlamentu.

Komentár redakcie: Uznesenie Európskeho parlamentu predstavuje dôležitý krok v boji proti transnacionálnym represiám, no jeho účinnosť bude závisieť od konkrétnych opatrení prijatých členskými štátmi a od ich ochoty aktívne spolupracovať pri ochrane osôb ohrozených autoritárskymi režimami.

Správa parlamentu identifikuje Čínu, Egypt a Rusko medzi desiatimi krajinami, ktorých vlády sú zodpovedné za takmer 80 % známych prípadov transnacionálnych represií, ktoré zahŕňajú cielené vraždy, únosy, obťažovanie a zneužívanie medzinárodných policajných nástrojov, ako je systém červených obežníkov Interpolu.

Správa potvrdzuje zistenia investigatívy "China Targets", ktorá odhalila, ako Peking pokračuje v používaní sledovania, hackerských útokov a vyhrážok voči čínskym a hongkonským disidentom, ujgurským a tibetským aktivistom a ich rodinám s cieľom potlačiť akúkoľvek kritiku režimu v zahraničí. Investigatíva, ktorú viedlo ICIJ v spolupráci so 42 mediálnymi partnermi, bola založená na interných dokumentoch čínskej vlády za posledné dve desaťročia, ako aj na rozhovoroch so 105 obeťami, z ktorých 44 žije vo Francúzsku, Írsku a ďalších európskych krajinách.

Väčšina osôb, s ktorými ICIJ a jeho partneri viedli rozhovory, uviedla, že neohlásili štátom sponzorované hrozby úradom vo svojich krajinách, a to buď zo strachu z odvety zo strany Číny, alebo preto, že nemali dôveru v schopnosť miestnych policajných zložiek pomôcť. Z tých, ktorí tak urobili, väčšina uviedla, že polícia ich prípady nevyšetrila alebo im povedala, že neexistujú dôkazy o trestnom čine. Medzi nimi bola aj Nurya Zyden, ujgurská aktivistka za ľudské práva v Dubline, ktorá uviedla, že ju vlani sledovali dvaja čínski muži na stretnutie aktivistov v Sarajeve v Bosne.

"China Targets" tiež zdokumentoval, ako čínske úrady zneužívajú Interpol, najväčší svetový mechanizmus policajnej spolupráce, na prenasledovanie disidentov, vplyvných podnikateľov a ujgurských aktivistov za ľudské práva, čím zjavne porušujú pravidlá Interpolu. Mnohé obete zistili, že sú hľadané, až keď ich zastavili na hraničnej kontrole.

S cieľom preskúmať reakciu úradov EÚ na štátom sponzorované hrozby ICIJ a jeho európski mediálni partneri uskutočnili prieskum v 10 členských štátoch a zistili, že ich reakcia na útoky Pekingu proti zámorským disidentom bola neúčinná a nekoordinovaná.

"Doteraz sme to nechávali tak," uviedla Ridel vo vyhlásení. "Je čas s tým skoncovať. Európa musí zostať bezpečným útočiskom pre tých, ktorí bojujú za slobodu a demokraciu."