Evolúcia mozgu možno vysvetľuje vyšší výskyt autizmu

Nové vedecké poznatky naznačujú, že autizmus môže mať korene v samotnom vývoji ľudského mozgu a jeho jedinečných adaptáciách.

Vedci objavili nové dôkazy, ktoré naznačujú, že pôvod autizmu môže spočívať v evolúcii ľudského mozgu. Podľa Alexandra L. Starra, vedúceho autora štúdie, niektoré genetické zmeny, ktoré robia ľudský mozog jedinečným, zároveň spôsobili, že ľudia sú viac neurodivergentní. V Spojených štátoch je približne u jedného z 31 detí diagnostikovaná porucha autistického spektra (PAS), čo predstavuje asi 3,2 percenta. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že PAS postihuje približne jedno zo 100 detí na celom svete. PAS sa prejavuje pretrvávajúcimi problémami v sociálnej komunikácii, obmedzenými záujmami a opakujúcim sa správaním. Na rozdiel od iných neurologických stavov, ktoré sa vyskytujú u zvierat, autizmus a schizofrénia sú charakteristické najmä pre ľudí. Dôvodom je pravdepodobne to, že zahŕňajú aspekty ako produkcia reči a porozumenie, ktoré sú buď výlučne ľudské, alebo u ľudí oveľa rozvinutejšie ako u iných primátov.

**Ľudský mozog a genetické zmeny**

Moderné technológie umožnili identifikovať rozsiahlu škálu typov mozgových buniek. Genetické štúdie odhalili rozsiahle zmeny v ľudskom mozgu, ktoré sa u iných cicavcov nevyskytujú. Tieto genómové prvky sa u Homo sapiens vyvíjali rýchlo, zatiaľ čo u iných cicavcov zostali relatívne stabilné. Analýzou vzoriek mozgu rôznych druhov vedci zistili, že najbežnejší typ neurónov vonkajšej vrstvy, známy ako neuróny L2/3 IT, prešiel u ľudí obzvlášť rýchlym vývojom v porovnaní s inými ľudoopmi. Tento rýchly posun sa zhodoval s rozsiahlymi zmenami v génoch spojených s autizmom, pravdepodobne formovaných faktormi prirodzeného výberu, ktoré sú jedinečné pre ľudský druh.

Komentár redakcie: Objav prepojenia medzi evolúciou mozgu a autizmom otvára nové smery pre pochopenie tohto komplexného stavu a potenciálne aj pre jeho lepšiu diagnostiku a podporu. Rozdiely v diagnostike autizmu medzi USA a svetovým priemerom poukazujú na dôležitosť štandardizácie diagnostických kritérií. Z evolučného hľadiska je možné, že gény spojené s autizmom priniesli našim predkom určité výhody, napríklad v oblasti jazyka a kognitívnych schopností.

**Prečo k týmto zmenám došlo?**

Napriek tomu, že zistenia poukazujú na evolučný tlak pôsobiaci na gény spojené s autizmom, evolučný prínos pre ľudských predkov zostáva nejasný. Vedci uvádzajú, že mnohé z týchto génov sú spojené s oneskorením vývoja, čo mohlo zohrávať úlohu v pomalšom tempe postnatálneho rastu mozgu u ľudí v porovnaní s šimpanzmi. Jedinečná ľudská schopnosť reči a jazyka, ktorá je často ovplyvnená autizmom a schizofréniou, môže byť tiež prepojená. Jednou z možností je, že evolúcia génov súvisiacich s autizmom spomalila skorý vývoj mozgu alebo rozšírila jazykové schopnosti, čím sa predĺžilo časové okno pre učenie a komplexné myslenie v detstve. Toto predĺžené obdobie vývoja mohlo ponúknuť evolučnú výhodu tým, že podporilo pokročilejšie schopnosti uvažovania.