Extrémna nerovnosť: 0,001 % najbohatších vlastní trikrát viac ako polovica ľudstva

Podľa najnovšej správy o svetovej nerovnosti kontroluje menej ako 60 000 ľudí – čo predstavuje 0,001 % svetovej populácie – trikrát väčší majetok ako celá spodná polovica ľudstva. Experti varujú, že globálna nerovnosť dosiahla kritické úrovne, ktoré si vyžadujú naliehavé riešenie.

Svetová správa o nerovnosti 2026, ktorá vychádza z dát zozbieraných 200 výskumníkmi, odhaľuje šokujúce disparity v príjmoch a majetku. Najbohatších 10 % populácie zarába viac ako zvyšných 90 % dohromady, zatiaľ čo najchudobnejšia polovica získava menej ako 10 % z celkového globálneho príjmu.

Majetok, definovaný ako hodnota aktív, je koncentrovaný ešte viac ako príjem. Najbohatších 10 % svetovej populácie vlastní 75 % celkového majetku, zatiaľ čo spodná polovica má k dispozícii iba 2 %. V takmer každom regióne sveta je majetok najbohatšieho 1 % vyšší ako majetok spodných 90 % dohromady, čo poukazuje na rýchlo rastúcu nerovnosť.

Autori správy, vedení Ricardom Gómez-Carrera z Parížskej ekonomickej školy, upozorňujú, že táto situácia vedie k svetu, v ktorom si malá menšina privlastňuje bezprecedentnú finančnú moc, zatiaľ čo miliardy ľudí nemajú zabezpečenú ani základnú ekonomickú stabilitu. Podiel globálneho majetku v rukách najbohatších 0,001 % narástol z takmer 4 % v roku 1995 na viac ako 6 % v súčasnosti. Majetok multimilionárov rastie od 90. rokov približne o 8 % ročne, čo je takmer dvojnásobok tempa rastu majetku spodných 50 %.

Komentár redakcie: Uvedené zistenia Svetovej správy o nerovnosti 2026 vyvolávajú vážne otázky o spravodlivosti a udržateľnosti globálneho ekonomického systému. Extrémna koncentrácia majetku v rukách malej skupiny ľudí predstavuje hrozbu pre sociálnu súdržnosť a demokraciu. Na riešenie tejto situácie sú potrebné komplexné a koordinované opatrenia, vrátane progresívneho zdaňovania, investícií do vzdelávania a zdravotníctva a reformy globálneho finančného systému. Bez aktívneho zásahu hrozí, že sa nerovnosť bude naďalej prehlbovať, čo povedie k nestabilite a ohrozeniu celosvetového rozvoja.

Ekonomická nerovnosť nie je len otázkou spravodlivosti, ale aj kľúčovým faktorom pre stabilitu ekonomík, demokracií a udržateľnosť planéty. Extrémne rozdiely v majetku a príjmoch sú pre spoločnosti a ekosystémy neudržateľné.

Správa zdôrazňuje, že nerovnosť príležitostí je hnacím motorom nerovnosti výsledkov. Napríklad výdavky na vzdelávanie na jedno dieťa v Európe a Severnej Amerike sú viac ako 40-krát vyššie ako v subsaharskej Afrike, čo je rozdiel približne trikrát väčší ako HDP na obyvateľa. Tento fakt vedie k zakoreneniu nerovných šancí.

Autori navrhujú zavedenie 3 % globálnej dane pre menej ako 100 000 centimilionárov a miliardárov, čo by ročne prinieslo 750 miliárd dolárov – rozpočet na vzdelávanie krajín s nízkymi a strednými príjmami. Správa tiež kritizuje globálny finančný systém, ktorý zvýhodňuje bohaté krajiny a umožňuje im pôsobiť ako "finanční rentieri".

Správa poukazuje aj na pretrvávajúcu nerovnosť medzi pohlaviami, pričom ženy zarábajú v priemere len 61 % toho, čo muži za hodinu práce (bez započítania neplatenej práce). Ak sa zohľadní aj neplatená práca, tento podiel klesá na iba 32 %.

Štúdia tiež odhaľuje prepojenie medzi nerovnosťou a klimatickými zmenami. Najbohatší jednotlivci prispievajú ku klimatickej kríze prostredníctvom svojich investícií viac ako svojou spotrebou a životným štýlom. Spodná polovica svetovej populácie je zodpovedná len za 3 % emisií uhlíka spojených s vlastníctvom súkromného kapitálu, zatiaľ čo najbohatších 10 % je zodpovedných za približne 77 % emisií.

Správa zdôrazňuje, že riešenie nerovnosti je politická voľba, ktorá si vyžaduje efektívne zdaňovanie, programy redistribúcie a investície do vzdelávania a zdravotníctva. V mnohých krajinách sa ultra-bohatí vyhýbajú daniam, čo ešte viac prehlbuje nerovnosť. Zníženie nerovnosti je však kľúčové pre stabilitu a udržateľnosť spoločnosti.