Extrémy sa priťahujú? Mozgy krajnej pravice a ľavice reagujú prekvapivo podobne
Výskumníci zistili, že emocionálne reakcie môžu byť hlavným motorom ideologickej vyhranenosti, čím podporujú teóriu podkovy, podľa ktorej sa politické extrémy viac podobajú navzájom, než politickému stredu.
Nová štúdia odhaľuje, že ľudia s vyhranenými politickými názormi, bez ohľadu na to, či sú liberálni alebo konzervatívni, spracúvajú politický obsah neurologicky pozoruhodne podobným spôsobom. Kľúčovú rolu zohrávajú emócie.
Čoraz väčšia polarizácia a extrémne politické postoje viedli vedcov k hľadaniu odpovedí na otázku, čo poháňa tento trend. Politická scéna je čoraz viac rozdelená a narastá počet ľudí, ktorí sa stotožňujú s názormi vzdialenými od politického stredu.
Predchádzajúce štúdie naznačili, že k tomuto javu prispievajú psychologické faktory, ako je neznášanlivosť neistoty či preferencia čierno-bieleho myslenia. Mnohí odborníci však tvrdia, že dôležitú úlohu zohrávajú aj emócie, najmä negatívne, ako strach a hnev. Emocionálne reakcie ovplyvňujú interpretáciu správ, vnímanie politických oponentov a vytváranie spojenectiev.
Štúdia testovala teóriu podkovy, ktorá tvrdí, že politické extrémy sa navzájom viac podobajú, než umierneným názorom. Ak je to pravda, jedinci na opačných ideologických koncoch by si mohli byť psychologicky podobnejší, aspoň v spôsobe, akým reagujú na politický obsah.
Komentár redakcie: Štúdia naznačuje, že emocionálne reakcie zohrávajú kľúčovú úlohu v prežívaní politického obsahu u ľudí s vyhranenými názormi. Emócie by mohli byť spoločným vláknom spájajúcim obe strany politického spektra, čo by mohlo viesť k zníženiu nepriateľstva a otvoreniu sa väčšiemu porozumeniu.
Výskumníci pod vedením Daantje de Bruinovej z Brown University, analyzovali mozgovú aktivitu 44 účastníkov z celého politického spektra, so zameraním na tých na ideologických okrajoch. Účastníci sledovali politicky nabitý segment viceprezidentskej debaty z roku 2016, zatiaľ čo im skenovali mozog pomocou magnetickej rezonancie (MRI).
Analýza odhalila, že účastníci so silnejším politickým presvedčením, bez ohľadu na to, či boli liberálni alebo konzervatívni, vykazovali zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu spojených s emóciami a detekciou hrozieb, vrátane amygdaly (spracovanie strachu), periaqueductal gray (obranné správanie) a posterior superior temporal sulcus (interpretácia sociálnych podnetov).
Extrémnejšie jazykové prejavy v debate posilnili synchronizáciu mozgov u extrémistov. Hoci celková úroveň vzrušenia u extrémnych jedincov nebola vyššia, synchronizované výkyvy v kožnej vodivosti korelovali s väčšou neurálnou synchronizáciou.
