Fínska štúdia: Nevolici žijú kratšie, rozdiel výraznejší ako pri vzdelaní

Rozsiahla fínska štúdia, ktorá sledovala vyše tri milióny ľudí počas 21 rokov, odhalila prekvapivé zistenie: tí, ktorí sa nezúčastnili volieb, mali vyššie riziko úmrtia. Tento rozdiel bol dokonca markantnejší, ako v prípade rozdielov v úmrtnosti medzi ľuďmi s rôznym stupňom vzdelania.

Odborníci na verejné zdravie čoraz viac vnímajú účasť na voľbách ako dôležitý sociálny determinant zdravia. Nejde len o genetiku a životný štýl, ale aj o širšie sociálne, ekonomické a environmentálne faktory, ktoré formujú zdravie človeka. Hlasovanie je prejavom zapojenia sa do spoločnosti a schopnosti ovplyvňovať politiky, ktoré ovplyvňujú kvalitu života, od prístupu k zdravotnej starostlivosti po ochranu životného prostredia.

Predchádzajúce štúdie naznačovali prepojenie medzi občianskou účasťou a zdravím, no často sa spoliehali na dotazníky, ktoré sú náchylné na skreslenie vplyvom pamäti respondentov alebo ich snahy o spoločensky prijateľné odpovede. Výskumníci z Helsinského inštitútu pre demografiu a zdravie populácie na Helsinskej univerzite sa preto zamerali na objektívnejší spôsob, ako skúmať túto spojitosť. Ich cieľom bolo zistiť, či existuje priama súvislosť medzi účasťou na voľbách a úmrtnosťou.

Analyzovali rozsiahly súbor dát zo Statistics Finland, vychádzajúc zo zoznamov voličov z parlamentných volieb v roku 1999, ktoré pokrývali celé fínske elektorát. Tieto údaje boli anonymne prepojené s národnými administratívnymi záznamami, vrátane demografických údajov a úmrtných listov, až do konca roka 2020. Metóda umožnila získať presný prehľad o účasti na voľbách a stave prežitia jednotlivcov počas dvoch desaťročí.

Komentár redakcie: Hoci štúdia ukazuje zaujímavú koreláciu medzi účasťou na voľbách a dĺžkou života, je dôležité nezamieňať koreláciu s kauzalitou. Je možné, že ľudia, ktorí sa nezúčastňujú volieb, vedú životný štýl, ktorý má negatívny vplyv na ich zdravie, prípadne čelia sociálnym a ekonomickým problémom, ktoré ovplyvňujú ich účasť na voľbách aj ich zdravie.

Do štúdie bolo zahrnutých viac ako 3,1 milióna Fínov vo veku 30 a viac rokov v čase volieb v roku 1999. Na porovnanie miery úmrtnosti voličov a nevoličov použili Coxov model proporcionálneho rizika, štatistickú metódu, ktorá umožňuje vypočítať relatívne riziko udalosti (v tomto prípade úmrtia), s prihliadnutím na ďalšie faktory, ako je vek. Najprv vypočítali riziko úmrtia pre nevoličov v porovnaní s voličmi, s úpravou iba na vek, neskôr pridali úroveň vzdelania, aby zistili, či vysvetľuje pozorované rozdiely.

Výsledky ukázali jasný a výrazný rozdiel v riziku úmrtnosti. Po zohľadnení veku mali muži, ktorí nevolili v roku 1999, o 73 percent vyššiu úmrtnosť v priebehu nasledujúcich 21 rokov v porovnaní s mužmi, ktorí volili. U žien bol rozdiel tiež významný, pričom nevoličky mali o 63 percent vyššiu úmrtnosť ako ich hlasujúce kolegyne. Zahrnutie vzdelania do modelu len mierne znížilo zvýšené riziko úmrtia u nevoličov, čo naznačuje, že vzdelanie nevysvetľuje väčšinu rozdielu.

Rozdiel v úmrtnosti medzi voličmi a nevoličmi bol väčší ako rozdiel v úmrtnosti medzi ľuďmi so základným vzdelaním a tými, ktorí dosiahli terciárne vzdelanie. Zistenie zdôrazňuje silné spojenie medzi touto formou občianskej angažovanosti a zdravotnými výsledkami.

Výraznejšie bolo toto spojenie pri skúmaní konkrétnych príčin smrti. Riziko úmrtia na „vonkajšie“ príčiny, teda nehody, násilie a stavy spôsobené alkoholom, bolo u nevoličov viac ako dvojnásobné v porovnaní s voličmi. Poukazuje to na možné prepojenie medzi neúčasťou na voľbách a určitým správaním alebo environmentálnymi rizikami.

Analýza odhalila aj rozdiely v závislosti od veku a pohlavia. Rozdiel v úmrtnosti medzi voličmi a nevoličmi bol najväčší u mladších dospelých, do 50 rokov. U žien vo veku 75 rokov a starších, ktoré nevolili, bolo riziko úmrtia vyššie ako u mužov rovnakého veku, ktorí volili. Ide o nezvyčajný jav, pretože ženy sa bežne dožívajú vyššieho veku ako muži.

Autori štúdie upozorňujú, že ide o koreláciu, nie o preukázanie priamej príčinnej súvislosti. Nie je jasné, či neúčasť na voľbách prispieva k zhoršeniu zdravia, alebo či zdravotné problémy a sociálne znevýhodnenie sťažujú účasť na voľbách. Zlé zdravie môže obmedziť mobilitu, zdroje alebo motiváciu zúčastniť sa na voľbách. Štúdia sa zamerala na účasť v jedných voľbách, čo nemusí odrážať dlhodobé volebné návyky.

Budúci výskum by sa mohol zamerať na sledovanie volebných vzorcov a zmien zdravotného stavu jednotlivcov počas viacerých volieb, čo by pomohlo objasniť vzťah medzi občianskym životom a fyzickým zdravím. Rozlíšenie medzi ľuďmi, ktorí sa volieb trvalo nezúčastňujú, a tými, ktorí voľby občas vynechajú, by mohlo odhaliť viac o mechanizmoch spájajúcich občiansky život a fyzickú pohodu.

Bez ohľadu na presné príčinné súvislosti má silná súvislosť medzi voľbami a úmrtnosťou dôležité dôsledky. Výskumníci naznačujú, že informácie o účasti na voľbách by mohli slúžiť ako užitočný ukazovateľ pre monitorovanie zdravia populácie a identifikáciu nerovností. Zistenia tiež vyvolávajú obavy o demokratickú rovnosť. Ak sú populácie s vyššou mierou úmrtnosti menej zastúpené pri volebných urnách, ich potreby a zdravotné problémy môžu získať menšiu politickú pozornosť, čo môže viesť k cyklu znevýhodnenia.

Štúdia s názvom „Voting is a stronger determinant of mortality than education: a full-electorate survival analysis with 21-year follow-up“ (Hlasovanie je silnejším determinantom úmrtnosti ako vzdelanie: analýza prežitia celého elektorátu s 21-ročným sledovaním) bola publikovaná autormi Hannu Lahtinen, Isa Yang, Lasse Tarkiainen a Pekka Martikainen.