Fínsko ustupuje od medzinárodnej zmluvy o zákaze mín kvôli hrozbe z Ruska
Rozhodnutie Fínska, krajiny s 1340 km dlhou hranicou s Ruskom, podčiarkuje rastúce obavy vo východnej Európe v súvislosti so zvýšenou hrozbou ruskej invázie. Po desaťročiach neutrality sa Fínsko pripojilo k NATO po začiatku vojny na Ukrajine.
Fínsko oficiálne oznámilo Organizácii Spojených národov (OSN) svoj úmysel odstúpiť od Ottawskej dohody, ktorá zakazuje používanie protipechotných mín. Tento krok nasleduje po rozhodnutiach ďalších európskych krajín v reakcii na pretrvávajúcu ruskú agresiu na Ukrajine.
Fínsky parlament hlasoval za odstúpenie od zmluvy už v júni a v júli o svojom zámere informoval generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v súlade s ustanoveniami zmluvy. Ottawská dohoda, ktorá nadobudla platnosť v roku 1999, zaväzuje signatárske štáty zakázať používanie, skladovanie, výrobu a presun protipechotných mín.
Odstúpenie Fínska bolo ohlásené v čase, keď aj ďalší regionálni partneri – vrátane Poľska, Estónska, Lotyšska a Litvy – naznačili svoj odchod v obavách z ruských vojenských akcií po rozsiahlej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Už minulý rok medzinárodná organizácia Landmine Monitor informovala, že Rusko a ďalšie krajiny aktívne používali pozemné míny v prebiehajúcich konfliktoch. V minulom roku bolo týmito mínami a nevybuchnutou muníciou zabitých alebo zranených najmenej 5 757 ľudí, z ktorých väčšinu tvorili civilisti, vrátane značného počtu detí.
Komentár redakcie: Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval štáty a signatárov, aby "plnili svoje povinnosti a zabezpečili dodržiavanie dohovoru a zároveň riešili humanitárne a rozvojové dopady prostredníctvom finančnej a technickej podpory." Pápež František sa tiež pripojil k výzvam, aby národy ukončili výrobu a používanie pozemných mín, a varoval pred ich dlhodobým dopadom na civilistov. Medzinárodné spoločenstvo bude pozorne sledovať, ako tieto zmeny politiky ovplyvnia vojenské postoje na východnom krídle NATO, zatiaľ čo vojna na Ukrajine pokračuje.
Tento regionálny trend nabral na obrátkach v marci, keď Poľsko a pobaltské štáty deklarovali svoj úmysel opustiť Ottawskú dohodu kvôli vnímaným novým hrozbám na východnom krídle NATO. Poľsko navrhlo premeniť svoju hranicu s Ruskom na mínové pole a začalo s prípravami na domácu výrobu protipechotných mín.
Východoeurópski lídri tvrdia, že zotrvanie v dohovore už nie je udržateľné, keďže čelia protivníkom, ktorí nie sú touto zmluvou obmedzovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno podpísal dekrét o odstúpení od zmluvy, pričom ako dôvod uviedol ruskú "ozbrojenú agresiu", ktorá si vynútila politické prehodnotenie.
