Francúzsko oficiálne uznalo Palestínu, Macron to oznámil v OSN
Macronov krok prichádza v čase rastúceho medzinárodného tlaku na Izrael v súvislosti s konfliktom v Gaze. Krajiny ako Austrália, Británia a Kanada taktiež uznali Palestínu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok v OSN oficiálne uznal štát Palestína. Jeho krok podnietil aj ďalšie západné vlády k tomuto historickému rozhodnutiu, ktoré vyvolalo ostrú reakciu Izraela.
„Nastal čas pre mier, sme len krôčik od straty tejto príležitosti,“ vyhlásil Macron na summite OSN, ktorý zvolali Francúzsko a Saudská Arábia. Dodal, že je nevyhnutné oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a zastaviť bombardovanie Gazy. Saudskoarabský minister zahraničných vecí vyzval všetky krajiny, aby nasledovali príklad a uznali Palestínu.
Austrália, Británia, Kanada a Portugalsko urobili tento krok už pred summitom, čím zvýšili tlak na Izrael v čase eskalácie konfliktu v Gaze, ktorý si vyžiadal desaťtisíce obetí. Macron už skôr uviedol, že podmienkou pre otvorenie francúzskej ambasády v Palestíne bude prepustenie rukojemníkov zajatých Hamasom počas útoku zo 7. októbra 2023.
Izrael opakovane varoval Francúzsko pred uznaním palestínskeho štátu. Danny Danon, izraelský veľvyslanec pri OSN, pohrozil „akciou“ zo strany Izraela. Premiér Netanjahu a jeho vláda odmietajú myšlienku palestínskeho štátu a hrozia anexiou Západného brehu Jordánu.
Komentár redakcie: Uznanie štátu Palestína zo strany Francúzska a ďalších krajín predstavuje významný posun v medzinárodnom vnímaní izraelsko-palestínskeho konfliktu. Zatiaľ čo Izrael a jeho spojenci tento krok kritizujú, zástancovia palestínskej štátnosti ho vnímajú ako dôležitý krok smerom k mierovému riešeniu. Budúcnosť tohto konfliktu však zostáva neistá a závisí od ďalších krokov oboch strán.
Spojené štáty, kľúčový spojenec Izraela, neúspešne vyzývali spojencov, aby od uznania Palestíny upustili. Prezident Trump vyhlásil, že štát môže vzniknúť len prostredníctvom rokovaní. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová povedala, že uznanie Palestíny považuje za odmenu pre Hamas a vyjadrila sklamanie nad „nedostatkom činov“ zo strany spojencov.
Nemecko, hoci kritickejšie k izraelským krokom v Gaze ako USA, sa k Francúzsku a Británii nepripojilo a palestínsky štát neuzná. Minister zahraničných vecí Johann Wadephul uviedol, že „dvojštátne riešenie je cesta, ktorá umožní Izraelčanom a Palestínčanom žiť v mieri, bezpečí a dôstojnosti.“
Generálny tajomník OSN António Guterres vyhlásil, že „štátnosť pre Palestínčanov je právo, nie odmena,“ čím reagoval na izraelskú vládu.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa na summite zúčastnil prostredníctvom videa, pretože mu americké úrady odmietli udeliť víza. Abbás odsúdil zabíjanie a zadržiavanie civilistov vrátane útokov Hamasu zo 7. októbra 2023. Zároveň uviedol, že Palestínska samospráva zavádza nový systém sociálnej pomoci po zrušení platieb rodinám Palestínčanov zabitých alebo uväznených Izraelom.
Izrael sa nezúčastnil mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o Gaze z dôvodu židovského Nového roka Roš hašana.
Netanjahu zopakoval svoj postoj, že palestínsky štát nevznikne, a prisľúbil urýchlenie výstavby nových osád. Dvaja krajne pravicoví ministri, Itamar Ben-Gvir a Bezalel Smotrich, vyzvali na anexiu Západného brehu Jordánu.
Útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 si vyžiadal životy 1 219 Izraelčanov, prevažne civilistov. Izraelské vojenské operácie zabili 65 062 Palestínčanov, prevažne civilistov, uvádza ministerstvo zdravotníctva vedené Hamasom. Tieto údaje OSN považuje za spoľahlivé.
