Genetická mapa dyslexie: Rozsiahla štúdia odhaľuje nové súvislosti
Výskumníci odhalili nové genetické prepojenia s dyslexiou, čo otvára dvere k lepšiemu porozumeniu a potenciálnym intervenciám.
Medzinárodný tím vedcov identifikoval desiatky nových genetických oblastí spojených s dyslexiou v doposiaľ najrozsiahlejšej štúdii svojho druhu, ktorá analyzovala dáta viac ako 1,2 milióna ľudí.
Dyslexia, neurovývinová odlišnosť, ktorá spôsobuje ťažkosti s čítaním a písaním, je geneticky podmienená viac, ako sa doteraz predpokladalo. Nová štúdia, vedená molekulárnou genetičkou Hayley Mountford z Edinburskej univerzity, prináša doposiaľ najkomplexnejší pohľad na genetické pozadie tejto poruchy. Hoci sa dyslexia najčastejšie prejavuje problémami s čítaním a písaním, u niektorých jedincov môže ovplyvňovať aj iné verbálne schopnosti, ako napríklad pravopis, gramatiku alebo porozumenie ústnym pokynom.
Podobne ako iné neurodivergencie, ako autizmus a ADHD, aj dyslexia môže prinášať určité výhody, napríklad zvýšenú nonverbálnu kreativitu. Výskumníci sa zamerali na identifikáciu konkrétnych génov spojených s dyslexiou.
Genomická štúdia odhalila 80 oblastí spojených s dyslexiou, z toho 36, ktoré doposiaľ neboli označené za významné. Trinásť z týchto oblastí bolo úplne nových, bez akejkoľvek predošlej súvislosti s dyslexiou. Mnohé z novoobjavených génov zohrávajú úlohu v ranom vývoji mozgu. Ako sa očakávalo, niektoré z nich sú spoločné s ADHD, ktorá sa často vyskytuje spolu s dyslexiou.
Komentár redakcie: Objav génov spojených s dyslexiou prináša prekvapivé prepojenie na vnímanie bolesti, čo naznačuje komplexnejšie biologické pozadie tejto neurovývinovej odlišnosti. Štúdia zdôrazňuje dôležitosť včasnej diagnostiky a intervencie pri deťoch s rizikom dyslexie.
V rozsiahlych dátových súboroch vedci tiež našli prepojenie medzi dyslexiou a chronickou bolesťou. Hoci presný mechanizmus zatiaľ nie je známy, genetické prekrývanie medzi fenotypmi spojenými s bolesťou a neurovývinovými znakmi naznačuje spoločný biologický základ. S týmito novoidentifikovanými génovými asociáciami môžu vedci začať rozpletávať tieto prepojenia a hlbšie pochopiť biologické mechanizmy dyslexie. Výsledky štúdie boli publikované v odbornom časopise Translational Psychiatry.
