Genetická štúdia odhalila: Najdlhšia prehistorická migrácia viedla z Ázie do Južnej Ameriky
Nová genetická štúdia odhaľuje, že predchodcovia dnešných ľudí putovali z Ázie až na samý juh Južnej Ameriky. Cesta trvala tisícky rokov a prekonávala extrémne prekážky.
Medzinárodný tím vedcov pod vedením NTU Singapur zistil, že prví Ázijci absolvovali najdlhšiu známu migračnú trasu v dejinách ľudstva, pešo prekonali viac ako 20 000 km.
Rozsiahla genetická analýza, publikovaná v prestížnom časopise Science, prináša prelomové zistenia o migrácii prvých ľudí. Vedci zo Singapurského centra environmentálnych vied a inžinierstva života (SCELSE) a Ázijskej školy pre životné prostredie (ASE) pod vedením NTU Singapore analyzovali DNA 1537 jedincov zo 139 etnických skupín. Zistili, že prví osadníci pochádzali zo severnej Ázie a ich cesta viedla až do Ohňovej zeme v Argentíne, čo predstavuje najjužnejší bod osídlenia Zeme.
Táto mimoriadna cesta, ktorá sa odohrala pred viac ako desiatimi tisíc rokmi, trvala niekoľko generácií. Prekonávali rozsiahle územia pešo, pričom im pomohli aj zmeny v rozložení pevniny, vrátane ľadových mostov. Projekt GenomeAsia100K, ktorý štúdiu podporil, umožnil vedcom porovnať genetické variácie a rekonštruovať migračné trasy. Takto zistili, ako sa skupiny delili, presúvali a adaptovali na nové prostredia.
Štúdia potvrdzuje, že migrácia začala v Afrike, pokračovala cez severnú Áziu a skončila na južnom cípe Južnej Ameriky. Vedci zdôrazňujú, že títo priekopníci prekonali počas tisícročí extrémne environmentálne výzvy.
Komentár redakcie: Štúdia prináša nové svetlo na osídľovanie Zeme a zdôrazňuje húževnatosť a schopnosť adaptácie prvých ľudí. Hoci cesta trvala generácie a postupovala tempom približne 20 km ročne, prekonávanie geografických prekážok a adaptácia na nové podmienky boli kľúčové pre úspech tejto prehistorickej migrácie. Je však dôležité brať do úvahy aj iné migračné vlny, napríklad osídľovanie Austrálie a Polynézie, ktoré si vyžadujú ďalší výskum.
