Genetická záhada Kolumbie: Prví lovci-zberači zmizli bez stopy
Analýza starobylých DNA vzoriek z kolumbijského Altiplana prináša zásadné zistenia o populačnej histórii Južnej Ameriky. Prvá vlna osadníkov akoby zmizla z genetickej mapy.
Nová štúdia DNA odhaľuje prekvapivý obrat v osídľovaní Kolumbie. Prví obyvatelia, ktorí prišli pred 6000 rokmi, nezanechali žiadnych genetických potomkov.
Medzinárodný tím vedcov z Univerzity v Tübingene, Senckenbergovho centra pre evolúciu človeka a paleoenvironment a Národnej univerzity Kolumbie skúmal starobylú DNA 21 jedincov z piatich archeologických lokalít v kolumbijskom regióne Altiplano. Ich výskum, publikovaný v časopise Science Advances, naznačuje, že prví lovci-zberači, ktorí prišli zo severu a rozšírili sa po Južnej Amerike, úplne vymizli bez genetickej kontinuity.
**Žiadne genetické dedičstvo prvých osadníkov**
Starobylé pozostatky z archeologického náleziska Checua, ktoré sa nachádza približne 3000 metrov nad morom neďaleko Bogoty, pochádzajú z doby pred približne 6000 rokmi. Títo jedinci patrili k najstaršej vlne ľudskej migrácie do Južnej Ameriky. Vedci však zistili, že ich genetická línia úplne zmizla pred približne 2000 rokmi.
Komentár redakcie: Zistenia tejto štúdie vyvolávajú otázky o príčinách zmiznutia prvej populácie a o vplyve druhej migrácie na kultúru a jazyk regiónu. Je tiež dôležité zdôrazniť etický prístup výskumného tímu k domorodým komunitám, ktorý zabezpečuje, že genetické zistenia nebudú použité na spochybňovanie ich identity.
Vedúca autorka Kim-Louise Krettek vysvetľuje: „Jedinci z Checua predstavujú najstaršiu populáciu v Južnej Amerike. Napriek tomu sme v neskorších populáciách nenašli žiadnych genetických potomkov tejto skupiny. To poukazuje na úplnú populačnú obmenu v regióne Altiplano.“
**Druhá migrácia zo Strednej Ameriky**
Genetické dôkazy ukazujú, že Altiplano bol neskôr opätovne osídlený druhou skupinou migrujúcou zo Strednej Ameriky. Táto vlna pravdepodobne priniesla nové kultúrne prvky, ako napríklad technológiu výroby keramiky a jazykovú rodinu Chibcha, ktorou sa dodnes hovorí v niektorých častiach Strednej Ameriky.
Andrea Casas-Vargas z Národnej univerzity Kolumbie poznamenáva: „Takýto významný genetický zlom je v Južnej Amerike zriedkavý, kde je genetická kontinuita bežná v andských populáciách a populáciách južného kužeľa. Oblasť Altiplano je však výnimkou.“
**Etický výskum a spolupráca s domorodými komunitami**
Výskumný tím si bol vedomý citlivých dôsledkov, ktoré môžu mať tieto zistenia na identitu domorodého obyvateľstva. Počas celej štúdie udržiavali neustály dialóg s miestnymi komunitami Muisca, potomkami starobylej kultúry Muisca. Profesor Cosimo Posth, hlavný autor štúdie, zdôrazňuje: „Genetický pôvod by sa nemal rovnať kultúrnej identite. Rešpektujeme a vážime si bohaté kultúrne dedičstvo domorodého obyvateľstva vo všetkej našej práci.“
**Prekreslenie genetickej mapy Južnej Ameriky**
V kombinácii s nedávnymi štúdiami starobylej DNA z Peru, Čile a Brazílie tieto zistenia odhaľujú, že ľudské osídlenie v Južnej Amerike nebolo vôbec jednotné a vykazovalo výrazné regionálne rozdiely.
Úplná populačná výmena odhalená v Kolumbii dokazuje, ako môže interdisciplinárny výskum spájajúci archeológiu a genetiku spochybniť dlho zaužívané predpoklady o minulosti kontinentu.
