Genetika ovplyvňuje úzkosť u mladých dospelých: Nová štúdia dvojčiat odhaľuje silný vplyv

Rozsiahla štúdia dvojčiat naznačuje, že hoci sa príznaky generalizovanej úzkosti u mladých dospelých často menia, jej stabilné jadro je silne ovplyvnené genetickými faktormi. Výsledky naznačujú, že dedičnosť predstavuje približne 60 % stability úzkosti medzi 23. a 26. rokom života, zatiaľ čo prostredie hrá významnejšiu rolu v jej krátkodobých výkyvoch.

Výskum, publikovaný v časopise Psychological Medicine, prináša dôkazy o tom, že úzkosť v mladom dospelom veku sa zvyčajne zoskupuje do dvoch odlišných oblastí: fyzická tieseň a vzorce zahŕňajúce nadmerné obavy a vyhýbanie sa. Zaujímavosťou je, že tieto dve dimenzie symptómov zdieľajú väčšinu svojho genetického základu, hoci sa líšia v tom, ako ich formujú vplyvy prostredia.

Dedičnosť je miera používaná v genetike na odhad podielu variability určitej vlastnosti – ako je úzkosť –, ktorú možno pripísať zdedeným genetickým rozdielom medzi ľuďmi. Odhad dedičnosti na úrovni 60 % napríklad neznamená, že úzkosť človeka je na 60 % určená jeho génmi. Namiesto toho to znamená, že v rámci populácie možno 60 % variability danej vlastnosti spojiť s genetickými rozdielmi.

Tento koncept pomáha vedcom identifikovať, ktoré vlastnosti majú pravdepodobnejšie silný genetický základ, čo následne môže informovať výskum biologických mechanizmov a usmerňovať budúce liečebné stratégie.

Komentár redakcie: Štúdia dvojčiat potvrdzuje, že stabilita úzkosti v ranej dospelosti je do značnej miery spôsobená genetikou, zatiaľ čo zmeny sú prevažne vysvetlené vplyvmi prostredia. Výskum naznačuje, že hoci genetické predispozície tvoria základ, environmentálne faktory môžu meniť úroveň úzkosti. Pozoruhodné je, že výskumníci našli dôkazy aj o stabilných environmentálnych vplyvoch, čo naznačuje, že niektoré životné okolnosti môžu mať dlhodobé účinky na príznaky úzkosti. Aj keď hrá genetika úlohu, neznamená to, že úzkosť je nevyhnutná, konštatujú autori.

Miera úzkosti sa v posledných rokoch u mladých dospelých výrazne zvýšila, čo vyvoláva obavy o verejné zdravie. Zatiaľ čo existuje rozsiahly výskum úzkosti v detstve a dospievaní, menej štúdií skúmalo, ako sa príznaky úzkosti vyvíjajú počas dvadsiatich rokov – obdobia poznačeného zásadnými životnými prechodmi, ako je vstup na trh práce alebo prvé samostatné bývanie.

Výskumníci chceli pochopiť, do akej miery je generalizovaná úzkosť v tomto období života spôsobená genetikou v porovnaní s environmentálnymi faktormi. Zaujímalo ich tiež, či príznaky úzkosti v ranej dospelosti majú tendenciu spadať do odlišných kategórií a či sú tieto zoskupenia symptómov formované rôznymi základnými príčinami.

„Príznaky úzkosti sú bežné u mladých dospelých a v posledných rokoch sa v tejto vekovej skupine stali častejšími, najmä u žien,“ uviedla autorka štúdie Geneviève Morneau-Vaillancourt, Banting Postdoctoral Fellow v Centre for Research na Institut universitaire en santé mentale de Montréal a na School of Criminology na Université de Montréal.

„Pretože vieme, že úzkosť je dedičná, je dôležité pochopiť, ako genetické faktory ovplyvňujú jej vývoj počas ranej dospelosti – životnej etapy poznačenej dôležitými sociálnymi, akademickými a pracovnými prechodmi. The Twins Early Development Study (TEDS) ponúkla jedinečnú príležitosť na preskúmanie vývoja generalizovanej úzkosti v ranej dospelosti, pričom poskytla bohaté longitudinálne údaje zo šiestich hodnotení medzi 23 a 26 rokom (ktoré boli čiastočne zozbierané počas pandémie COVID-19). Dvojitý dizajn tiež umožnil oddeliť genetické vplyvy od vplyvov prostredia.“

The Twins Early Development Study je dlhodobý projekt sledujúci dvojčatá narodené v Anglicku a Walese v polovici 90. rokov. Pre túto analýzu sa tím zameral na údaje zozbierané od 6 429 párov dvojčiat vo veku od 23 do 26 rokov. Každý účastník vyplnil dotazník, ktorý šesťkrát v tomto vekovom rozmedzí meral závažnosť príznakov generalizovanej úzkosti.

Tím aplikoval štatistické modely, ktoré sa bežne používajú v štúdiách dvojčiat na oddelenie genetických a environmentálnych vplyvov. Pretože jednovaječné dvojčatá zdieľajú všetky svoje gény a dvojvaječné dvojčatá zdieľajú približne polovicu, porovnanie toho, ako podobná je každá skupina v danej vlastnosti, umožňuje výskumníkom odhadnúť stupeň dedičnosti.

Pozreli sa tiež na to, či možno príznaky úzkosti rozdeliť do rôznych typov pomocou faktorovej analýzy, metódy, ktorá identifikuje vzorce symptómov, ktoré sa zvyčajne vyskytujú spolu. Po identifikácii dimenzií symptómov tím zopakoval svoje genetické modelovanie oddelene pre každú dimenziu.

Jedným z ústredných zistení je, že hoci sa príznaky generalizovanej úzkosti v priebehu času menia, preukazujú tiež značnú stabilitu v priebehu ranej dospelosti.