Globálna štúdia: Politická orientácia ovplyvňuje dôveru v klimatológov

Rozsiahly prieskum v 26 krajinách odhalil výrazný rozdiel v dôvere ku klimatológom v závislosti od politického presvedčenia. Ľudia s pravicovou orientáciou vykazujú nižšiu mieru dôvery než ich ľavicoví náprotivkovia.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Journal of Environmental Psychology prináša rozsiahly pohľad na problematiku dôvery v klimatológov. Štúdia, ktorá analyzovala dáta z 26 krajín, potvrdila, že politická orientácia respondentov významne ovplyvňuje ich postoj ku klimatológom. Najmarkantnejšie rozdiely boli zaznamenané v západných, anglicky hovoriacich krajinách a v bohatších demokraciách.

"Hoci klimatológovia sa tešia pomerne vysokej dôvere verejnosti – od 58 percent v Severnej Amerike až po 84 percent v Južnej Ázii – táto dôvera nie je rovnomerne rozložená naprieč všetkými skupinami," vysvetľuje profesor Kai Ruggeri z Columbia University Mailman School of Public Health, vedúci autor štúdie. Ruggeri zdôrazňuje, že politický rozkol v dôvere nie je nevyhnutný a popularita klimatických opatrení je často podceňovaná, dokonca aj naprieč politickými hranicami. Zdôrazňuje potrebu zapojenia všetkých politických perspektív a budovania dôvery presahujúcej ideológie.

Dôvera v klimatológov je kľúčová pre úspešnú implementáciu klimatických politík, pretože verejná podpora týchto politík priamo súvisí s mierou dôvery v odborníkov. Navyše, súvislosti medzi emisiami fosílnych palív, rastom teplôt a zmenami klímy, ako aj extrémne prejavy počasia, sú často ťažko pochopiteľné bez odborného vysvetlenia.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie poukazujú na zásadný problém v komunikácii vedy a potrebu prispôsobenia prístupu rôznym politickým skupinám. Dôraz na lokálne dopady a spolupráca s dôveryhodnými osobnosťami by mohla prispieť k prekonaniu ideologických bariér a zvýšeniu dôvery v klimatológov.

Analýza dát od 10 641 účastníkov ukázala, že pravicovo orientovaní jedinci vykazovali nižšiu dôveru v 22 krajinách. Výnimkou boli Čína a Indonézia, kde boli skeptickejší ľavicovo orientovaní respondenti. V Egypte a Gruzínsku politické názory nemali vplyv, čo naznačuje, že klimatická zmena je v týchto regiónoch menej spolitizovaná. Priemerne sa respondenti identifikovali ako politickí centristi.

Štúdia identifikovala takzvaný "postindustriálny paradox", kde v bohatších a demokratickejších krajinách s vysokými emisiami skleníkových plynov je spojitosť medzi politickými názormi a nedôverou ku klimatológom najsilnejšia. Autori naznačujú, že s rozvojom spoločnosti môžu niektorí ľudia považovať vedu za menej dôležitú pre pokrok, čo vedie k skepticizmu. V demokraciách môžu politické rozdiely túto nedôveru prehlbovať. Krajiny s vysokými emisiami tiež čelia silným dezinformačným kampaniam, často financovaným záujmami fosílneho priemyslu, ktoré podkopávajú dôveru vo vedecké poznatky.

Výskumníci naznačujú, že vyššie vzdelanie môže viesť k selektívnej interpretácii vedeckých informácií prostredníctvom ideologickej optiky, čo potenciálne prehlbuje stranícke rozdiely v otázkach klímy. Štúdia však pripúšťa určité obmedzenia, ako napríklad prevažujúce zastúpenie mladých a vzdelaných žien medzi účastníkmi a jednoduché otázky týkajúce sa dôvery a politických názorov.

Štúdia zdôrazňuje potrebu komunikačných stratégií v oblasti klímy, ktoré by riešili ideologické rozdiely. Na zvýšenie dôvery medzi pravicovo orientovanými skupinami odporúčajú výskumníci zdôrazňovať bezprostredné dopady klimatickej zmeny a spolupracovať s dôveryhodnými lokálnymi osobnosťami, ako sú komunitní lídri alebo politickí zástupcovia, ktorí môžu autenticky sprostredkovať vedecký konsenzus. Dôležité je prispôsobiť tieto prístupy národnému kontextu.

„Nezohľadnenie perspektív celých populácií nevyhnutne vytvára prekážky pre politiky založené na dôkazoch. Prekonanie tejto priepasti si vyžaduje oslovenie ľudí tam, kde sa nachádzajú, prostredníctvom posolstiev a komunikátorov, ktorí rezonujú naprieč ideologickými líniami,“ dodáva Ruggeri.