Globálne otepľovanie oberá oceány o zelenú farbu, varuje nová štúdia
Nová štúdia odhalila znepokojujúci pokles zelene v oceánoch v dôsledku globálneho otepľovania. Zníženie množstva fytoplanktónu môže ohroziť produkciu kyslíka, potravinové reťazce a schopnosť oceánov absorbovať CO2.
Oceány strácajú svoju prirodzenú zelenú farbu v dôsledku globálneho otepľovania, čo signalizuje potenciálne oslabenie schopnosti planéty absorbovať oxid uhličitý. Zistenia vedcov bijú na poplach a poukazujú na rozsiahle dopady na morský život a klimatické zmeny.
Zmena farby oceánov je spôsobená úbytkom fytoplanktónu, mikroskopických morských organizmov zodpovedných takmer za polovicu produkcie biosféry. Štúdia založená na analýze denných koncentrácií chlorofylu v oceánoch nízkych a stredných zemepisných šírok medzi rokmi 2001 a 2023 odhalila alarmujúci trend s rozsiahlymi dôsledkami pre hladinu kyslíka a potravinové reťazce.
Chlorofyl, zelený pigment, ktorý umožňuje fotosyntézu, je základným stavebným kameňom života na Zemi. Fytoplanktón pomocou neho premieňa slnečné svetlo, vodu a oxid uhličitý na kyslík a glukózu. Pomocou algoritmov hlbokého učenia vedci analyzovali satelitné dáta a údaje z monitorovacích lodí. Zistili, že za viac ako dve desaťročia došlo k výraznému poklesu zelene – približne o 0,35 mikrogramov na meter kubický ročne. Pokles bol dvakrát rýchlejší v pobrežných oblastiach a viac ako štyrikrát rýchlejší v blízkosti ústí riek.
Vedecký tím spája tento pokles s oslabením ekologickej funkcie oceánov a zaznamenal ročný pokles kapacity sekvestrácie uhlíka o 0,088 %, čo zodpovedá 32 miliónom ton. Podľa jedného z autorov štúdie, Di Longa z Tsinghua University v Pekingu, má pokles schopnosti fytoplanktónu viazať uhlík zásadný vplyv na uhlíkový cyklus.
Komentár redakcie: Úbytok fytoplanktónu má kaskádovitý efekt na morský ekosystém. Ak fytoplanktón ubúda, znižuje sa aj množstvo potravy pre živočíchy, ktoré sa ním živia, čo môže viesť k zmenám v potravinových reťazcoch a strate biodiverzity. Navyše, znížená schopnosť oceánov absorbovať oxid uhličitý môže zhoršiť klimatické zmeny. Je nevyhnutné prijať okamžité opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a ochranu morského prostredia.
Štúdia poukazuje na zvyšujúce sa teploty spojené s klimatickými zmenami ako na pravdepodobnú príčinu tohto javu. Otepľovanie povrchových vrstiev oceánu zväčšuje teplotný rozdiel s chladnejšími hĺbkami, čo zrejme blokuje vertikálny transport živín potrebných pre fytoplanktón. Michael Mann z University of Pennsylvania, spoluautor štúdie, uviedol, že ide o prvú štúdiu, ktorá jednoznačne potvrdzuje klesajúcu zelenosť oceánov, čo indikuje zníženie morskej produktivity a predstavuje ďalšiu hrozbu pre ľudstvo spojenú so spaľovaním fosílnych palív a globálnym otepľovaním spôsobeným človekom.
Nové zistenia sú v rozpore s niektorými predchádzajúcimi štúdiami, ktoré naznačovali nárast rozsahu kvitnutia rias v oceánoch. Autori novej štúdie tvrdia, že skoršie výskumy neboli tak komplexné. Uznávajú, že situácia sa líši v závislosti od regiónu a môže byť ovplyvnená splachmi z poľnohospodárstva a iných ľudských činností, ale zdôrazňujú, že celkový obraz výrazného poklesu fytoplanktónu je v nízkych a stredných zemepisných šírkach jasný.
Autori štúdie vyzývajú politikov, aby analyzovali morské ekologické prostredie v pobrežných oblastiach a vypracovali protiopatrenia, vrátane lepšieho hospodárenia s poľnohospodárskymi hnojivami, vypúšťaním odpadových vôd, odlesňovaním a znečistením vody. Zároveň zdôrazňujú, že najväčšou výzvou zostáva riešenie klimatickej krízy v čase, keď najväčší prírodný absorbent uhlíka na svete stráca silu. Parížska klimatická dohoda, ktorá už teraz mešká, nemusí byť dostatočná. Di Long dodal, že pokles schopnosti oceánov viazať uhlík znamená, že môžeme čeliť väčšiemu tlaku na znižovanie emisií, ako sa očakávalo.
