Hladná tulácka planéta rastie rekordnou rýchlosťou, hltá miliardy ton za sekundu
Pozorovania odhalili nevídaný rast tuláckej planéty, čo vyvoláva otázky o formovaní hviezd a planét.
Astronómovia objavili tulácku planétu, ktorá zhltáva obrovské množstvo hmoty. Tento objav naznačuje, že rozdiely medzi hviezdami a planétami nemusia byť až také markantné, ako sme si doteraz mysleli.
Tulácka planéta, identifikovaná ako Cha 1107-7626, bola prichytená pri konzumácii približne 6 miliárd ton plynu a prachu za sekundu. Tento objav stiera hranice medzi planétami a hviezdami a naznačuje, že by sa mohli formovať podobnými spôsobmi. Tulácke planéty, ktoré sa voľne vznášajú vesmírom bez gravitačného zovretia materskej hviezdy, sú zrejme veľmi bežné a ich počet môže dokonca prevyšovať počet hviezd v galaxii. Vedci sa snažia zistiť, či vznikajú ako planéty obiehajúce okolo hviezdy a neskôr sú vyvrhnuté do osamelého putovania, alebo sa formujú samostatne ako hviezdy.
Víctor Almendros-Abad z Astronomického observatória v Palerme a jeho kolegovia pozorovali, ako Cha 1107-7626 prechádza mimoriadnym rastovým skokom. Planéta prvýkrát upútala pozornosť astronómov v roku 2008 prítomnosťou rozsiahleho protoplanetárneho disku. Almendros-Abadov tím začal planétu sledovať pomocou Veľmi veľkého teleskopu Európskeho južného observatória v Čile. V júni tohto roka však začala hmota pohlcovať takmer 10-krát rýchlejšie ako predtým – a tento trend pokračoval aj nasledujúce dva mesiace.
Dosiahla tak rýchlosť rastu, akú sme doteraz pozorovali iba u hviezd, ako je naše Slnko, ktoré majú viac ako 100-násobok jej hmotnosti.
Komentár redakcie: Objav vzbudil medzi astronómami rozsiahlu diskusiu. Používateľ Redditu Apprehensive_Hat8986 sa pýta, či je objekt ranou protohviezdou, alebo či nízka moment hybnosti v systéme umožňuje rýchlejší presun hmoty do stredu. Ďalší používateľ, ertapenem, upozorňuje, že aj pri takejto rýchlosti akumulácie hmoty by planéte trvalo 10 miliónov rokov, kým by dosiahla hmotnosť Jupitera. Iggynoramus1337 sa pýta, či existuje možnosť, že planéta získa dostatok hmoty na to, aby implodovala a vytvorila novú hviezdu. Zeikos zase považuje tulácke planéty za "germinačné body" pre vznik hviezd. Tieto otázky ilustrujú hĺbku a komplexnosť debaty okolo tohto fascinujúceho objavu.
"Toto nám hovorí, že proces, ktorý formuje hviezdy, je veľmi pravdepodobne rovnaký ako proces, ktorý formuje tieto objekty," hovorí Almendros-Abad. "To tiež znamená, že keď premýšľame o formovaní hviezd, musíme myslieť aj na tieto [tulácke planéty]."
Almendros-Abad a jeho tím sa domnievajú, že na vysvetlenie tohto rastu musí byť v hre mechanizmus podobný tomu, ktorý sa nachádza u hviezd, kde silné magnetické polia usmerňujú materiál úzkym kanálom z objemu plynu a prachu. Nie je však jasné, ako presne alebo prečo planéta náhle začala pohlcovať toľko hmoty.
Podobné rastové procesy naznačujú, že hviezdy a planéty sú si ešte podobnejšie, ako sme si mysleli, hovorí Almendros-Abad. "Vždy, keď sa pozrieme na tieto [tulácke planéty], hovoria nám, že naozaj nevieme, kde je rozdiel medzi hviezdami a planétami. Musí existovať nejaká chemická stopa, ale zatiaľ sme nenašli kameň Rosetta, ktorý by rozlíšil medzi scenármi formovania."