Hlas matky v inkubátore: Pomáha predčasne narodeným deťom rozvíjať reč?
Jednoduchá intervencia v podobe nahrávok matkinho hlasu môže výrazne podporiť vývoj reči u predčasne narodených detí. Výskum odhalil silnejšie prepojenia v kľúčovej oblasti mozgu zodpovednej za jazyk.
Pravidelné počúvanie hlasu matky má pozitívny vplyv na vývoj mozgu predčasne narodených detí, konkrétne v oblasti jazykového spracovania. Nová štúdia prináša nádej na zlepšenie komunikačných schopností týchto detí.
Predčasný pôrod so sebou prináša riziká v podobe oneskoreného vývoja reči a jazykových zručností. Najnovší výskum však naznačuje, že pravidelné prehrávanie nahrávok hlasu matky počas pobytu v nemocnici môže tento negatívny dopad zmierniť. Klinická štúdia, ktorú realizovali Katherine Travisová a jej tím z Weill Cornell Medicine v New Yorku, priniesla sľubné výsledky.
Do štúdie bolo zaradených 46 predčasne narodených detí, ktoré sa narodili medzi 24. a 31. týždňom tehotenstva. Polovici z nich prehrávali dvakrát za hodinu, medzi 22:00 a 6:00, desaťminútovú nahrávku, na ktorej ich matka čítala úryvky z detskej knihy Macko Paddington. Druhá polovica detí dostávala štandardnú starostlivosť bez tejto zvukovej stimulácie. Cieľom bolo zvýšiť expozíciu detí matkinmu hlasu priemerne o 2,7 hodiny denne až do dátumu pôvodného termínu pôrodu.
Po dosiahnutí termínu pôrodu podstúpili všetky deti MRI vyšetrenie mozgu. Snímky odhalili, že u detí, ktoré v noci počúvali hlas svojej matky, sa vyvinuli silnejšie a lepšie organizované prepojenia v oblasti ľavého arcuate fasciculus, kľúčovej oblasti pre spracovanie jazyka. Podľa Travisovej bola táto oblasť mozgu u nich zrelšia a pripomínala štruktúru typickú pre staršie deti.
Komentár redakcie: Hoci je táto intervencia jednoduchá a ľahko implementovateľná, David Edwards z Detskej nemocnice Evelina London upozorňuje na opatrnosť pri interpretácii výsledkov. Zdôrazňuje malú vzorku a potrebu kontrolných skupín s inými formami zvukovej stimulácie. Travisová a jej tím plánujú rozsiahlejšie štúdie a sledovanie vývoja detí, aby potvrdili tieto zistenia a zistili, či sa rozdiely v mozgu premietnu do lepších jazykových a komunikačných zručností v budúcnosti. Dôležitou otázkou ostáva, či by podobný efekt nemohol mať aj hlas inej osoby, nakoľko štúdia sa zamerala výhradne na hlas matky, ktorý je dieťaťu známy už z prenatálneho obdobia.
Výskum naznačuje, že tento vývoj môže byť spojený so zvýšenou myelinizáciou – tvorbou tukových obalov, ktoré izolujú nervové vlákna a zefektívňujú prenos signálov v mozgu. „Myelinizácia je kľúčovým aspektom zdravého vývoja mozgu, najmä v dráhach, ktoré podporujú komunikáciu a učenie,“ vysvetľuje Travisová. Predchádzajúce štúdie poukázali na spojitosť medzi oneskoreným vývojom v týchto oblastiach mozgu a neskoršími ťažkosťami s jazykom a učením.
