Hmyz ako náhrada mäsa? Štúdia ukazuje, že verejnosť je stále proti

Snahy presvedčiť ľudí, aby jedli hmyz namiesto mäsa, pravdepodobne zlyhajú kvôli silnému odporu verejnosti. Nová štúdia naznačuje, že hmyz sotva pomôže znížiť nadmernú konzumáciu mäsa.

Chov a konzumácia hmyzu sa v posledných rokoch prezentovali ako ekologickejšia alternatíva k tradičnému mäsu. Dôvodom je obrovská environmentálna záťaž spojená s chovom hospodárskych zvierat, ktorá vedie k odlesňovaniu, spôsobuje viac ako polovicu celosvetového znečistenia vody a produkuje viac ako tretinu všetkých skleníkových plynov.

Napriek tomu sa zdá, že potenciál hmyzu, ako sú cvrčky, kobylky a mravce, na zníženie environmentálnej stopy, zostane nevyužitý. Ľudia, najmä v západných krajinách, majú totiž stále silný odpor k ich konzumácii. Prieskumy verejnej mienky v USA a Európe ukázali, že zatiaľ čo až 91 % respondentov by bolo ochotných vyskúšať rastlinné „alternatívne mäso“, len približne 20 % by zvážilo konzumáciu hmyzu.

Okrem kultúrneho „fuj“ faktora existujú aj ekonomické bariéry. Väčšina firiem, s výnimkou niekoľkých startupov s proteínovými tyčinkami, sa rozhodla zamerať na chov druhov, ako je muchy čierneho vojaka, pre krmivo pre zvieratá, a nie pre ľudskú spotrebu.

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na to, že snahy o presadenie konzumácie hmyzu ako udržateľnej alternatívy mäsa narážajú na silný odpor verejnosti. Kým rastlinné alternatívy mäsa získavajú popularitu, hmyz zostáva pre mnohých neprijateľný. Riešením by mohol byť komplexnejší prístup, ktorý zohľadňuje kultúrne, ekonomické a chuťové preferencie spotrebiteľov, ako ukazuje príklad Dánska.

„Vzhľadom na tieto výzvy je ťažké predstaviť si, že by potraviny na báze hmyzu mohli výrazne nahradiť tradičné možnosti mäsa,“ uvádza sa v štúdii publikovanej v časopise Nature npj Sustainable Agriculture.

Mnohí ľudia síce vyjadrujú túžbu jesť potraviny, ktoré sú produkované udržateľným spôsobom, ale relatívne málo ľudí v západných krajinách prijalo vegetariánstvo a vegánstvo. Medzitým sa očakáva, že celosvetová spotreba mäsa sa v nasledujúcich desaťročiach zvýši v dôsledku rastúceho dopytu zo strany novo zbohatnutej kohorty v krajinách, ako je Čína, čo bude klásť dodatočný tlak na pôdu, vodné cesty a klímu.

„Máme obmedzené zdroje a musíme ich venovať najsľubnejším alternatívam,“ povedal Dustin Crummett, spoluautor štúdie a výkonný riaditeľ Insect Institute. „Ukazuje sa, že chovaný hmyz dosahuje trvalo najnižšie skóre zo všetkých náhrad mäsa a skutočný trh s nimi je neuveriteľne malý, dokonca aj v miestach, ktoré majú tradíciu konzumácie hmyzu.“

Crummett uviedol, že hoci sa vyvinulo určité úsilie na pridávanie hmyzu do produktov, ako sú tyčinky a chlieb, nevyrábajú sa z nich produkty, ktoré by skutočne nahradili spotrebu mäsa.

„Všetky reči o konzumácii hmyzu neurobili veľký rozdiel. Ľudia majú stále silnú averziu voči hmyzu a neexistuje žiadna kultúrna história jeho konzumácie,“ povedal. „Zmeniť dlhodobé kulinárske tradície a hlboko zakorenené reakcie odporu je ťažké urobiť zhora nadol. Keby to bolo jednoduché, viac ľudí by jedlo rastlinné potraviny.“

Len málo vlád podniklo významné kroky na obmedzenie spotreby mäsa, a to napriek jeho obrovskému vplyvu na životné prostredie, z obavy z politickej reakcie. Dánsko však poskytlo možný model, ako to urobiť, keď v roku 2023 predstavilo plán na zníženie spotreby mäsa a posilnenie ponuky rastlinných potravín.

„Rastlinné potraviny sú budúcnosť,“ povedal vtedy dánsky minister pre potraviny, poľnohospodárstvo a rybolov Jacob Jensen. „Ak chceme znížiť klimatickú stopu v poľnohospodárstve, potom musíme všetci jesť viac rastlinných potravín.“

Crummett uviedol, že dánsky plán je dobrým východiskovým bodom na vytvorenie alternatívy k jednoduchému nádejaniu sa, že ľudia prejdú na hmyz.

„Musíte ľudí stretnúť tam, kde sú,“ povedal. „Musíte urobiť veci jednoduché a chutné, nielen moralizovať a napomínať ľudí. Akonáhle budú existovať alternatívne produkty, ktoré sú lepšie na základe chuti, ceny a pohodlia, dosiahneme určitý pokrok v znižovaní vplyvu hospodárskych zvierat.“