Hnev alebo strach: Čo poháňa ľudí doprava alebo doľava v ohrození?

Môže strach alebo hnev ovplyvniť vaše politické názory? Nový výskum odhaľuje, že hnev, nie strach, je často motorom zmien v politických postojoch.

Mnohí z nás si myslia, že naše politické názory sú pevné ako skala. Ako liberál alebo konzervatívec si len ťažko vieme predstaviť, že by sme zrazu zmenili stranu. Psychológovia však zistili, že naše postoje, vrátane tých politických, sú oveľa ohybnejšie, ako sa zdá – a môžu sa meniť v závislosti od toho, čo sa deje okolo nás.

Jedným z príkladov je, že ľudia majú tendenciu viac podporovať konzervatívne názory v časoch ohrozenia. Bezprostredne po útokoch z 11. septembra národné prieskumy ukázali, že podpora prezidenta Georgea W. Busha – umierneného konzervatívneho republikána – vzrástla o rekordných 39 bodov na 90 %. V tom čase ľudia podporovali aj iné konzervatívne politiky, ako napríklad Patriot Act, ktorý zdôrazňoval národnú bezpečnosť.

Tieto "konzervatívne posuny" – často v dôsledku teroristických útokov islamistických fundamentalistov – boli zaznamenané nielen v USA, ale na celom svete. Menej jasné je, prečo sa dejú a či ovplyvňujú všetky, alebo len niektoré aspekty konzervatívneho myslenia.

Komentár redakcie: Článok poskytuje zaujímavý pohľad na to, ako emócie, najmä hnev, ovplyvňujú naše politické postoje. Dôležité je, že tieto zmeny sú špecifické pre danú tému a nie sú všeobecné. Budúci výskum by sa mohol zamerať na hlbšie pochopenie, prečo sa niektorí ľudia v ohrození ešte viac prikláňajú k svojim pôvodným názorom.

Bežný pohľad je, že strach zvyšuje príťažlivosť konzervativizmu. Táto myšlienka siaha až k prvým teóriám autoritárstva, ktoré tvrdili, že prísne pravidlá a silní vodcovia sú príťažlivejší, keď sa ľudia boja.

Alternatívny pohľad: Hnev poháňa posuny doprava

Aj keď sa strach často považuje za emóciu, ktorá poháňa konzervatívne posuny, veľmi málo štúdií v tejto oblasti v skutočnosti meria emócie. Preto je nejasné, či strach – alebo akákoľvek iná emócia – prispieva k posunom v politickom presvedčení a správaní spôsobených ohrozením.

Vo svojom výskume autori testovali inú myšlienku: že hnev – nie strach – môže byť hlavnou silou, ktorá stojí za týmito politickými posunmi. Hnev je silná emócia, ktorá tlačí ľudí do akcie, najmä keď sa cítia ukrivdení a chcú niekoho brať na zodpovednosť. V USA a inde ľudia zvyčajne vnímajú konzervatívne politické skupiny ako tvrdšie alebo akčnejšie. Takže pocit hnevu – najmä po hrozbe, ako je teroristický útok – by mohol viesť ľudí k tomu, aby sa priklonili ku konzervatívnejším názorom.

Výskum

Tieto myšlienky autori testovali v troch štúdiách s viac ako 2000 účastníkmi. V jednej štúdii účastníci čítali buď správu o teroristickom útoku, alebo neutrálny vedecký článok o potravinovej intolerancii. Potom hodnotili politika, ktorý podporoval buď vojenský, alebo diplomatický prístup k terorizmu. V druhej štúdii ľuďom buď pripomenuli terorizmus, pričom ho rámcovali buď z hľadiska spravodlivosti, alebo bezpečnosti, alebo čítali článok, ktorý s terorizmom nesúvisel. V tretej štúdii sa autor pýtal ľudí, čo v nich vyvolávalo hnev alebo strach z terorizmu, alebo mali písať o niečom inom, čo s terorizmom nesúviselo. V týchto dvoch posledných experimentoch autor tiež požiadal účastníkov, aby vyhodnotili rôzne politické politiky, niektoré súvisiace s islamistickým terorizmom a niektoré, ktoré nesúviseli. Následne sa účastníci podelili o svoje názory na rôzne politické otázky, niektoré súvisiace s terorizmom a niektoré nie.

Zistenia

Vo všetkých troch štúdiách zistil, že hnev – nie strach – bol hlavnou emóciou spojenou s posunom ku konzervatívnym názorom. Tieto zmeny boli však úzke, nie rozsiahle. Ľudia zmenili svoje názory iba na témy spojené s konkrétnou hrozbou, na ktorú mysleli. Napríklad, hnev z terorizmu spôsobil, že ľudia viac podporovali agresívne vojenské politiky, ale nemal žiadny vplyv na nesúvisiace otázky, ako je interrupcia.

Tieto zistenia sa zhodujú s predchádzajúcim výskumom, ktorý skúmal posuny doľava spôsobené hrozbou: Keď ľuďom pripomenuli hrozbu v oblasti, v ktorej sú liberáli vnímaní ako schopnejší – napríklad zdravotná starostlivosť alebo životné prostredie – hnev opäť viedol k posunu v politických preferenciách súvisiacich s týmito konkrétnymi otázkami, ale tentoraz smerom k liberálnym názorom.

Záver

Emocionálne reakcie – najmä hnev – môžu viesť k posunom v politických postojoch, ale len v otázkach spojených s konkrétnou hrozbou. Tieto posuny nerobia ľudí konzervatívnejšími alebo liberálnejšími vo všetkých smeroch.

V budúcnosti autori dúfajú, že preskúmajú, či niektoré typy hrozieb by mohli viesť ľudí k tomu, aby sa ešte viac upevnili vo svojich existujúcich presvedčeniach, čím by sa liberáli stali liberálnejšími a konzervatívci konzervatívnejšími.