Hranie videohier počas COVID-19: Štúdia odhalila minimálny dopad na psychické zdravie

Nová metaanalýza naznačuje, že zvýšený čas strávený hraním videohier počas pandémie COVID-19 nemal významný vplyv na zmeny v psychickom zdraví. Napriek obavám, rozsiahly výskum potvrdil, že hranie hier nepredstavovalo zásadné riziko pre psychickú pohodu.

Pandémia COVID-19 radikálne zmenila životný štýl, vrátane obmedzenia osobných sociálnych interakcií. Videohry boli často propagované ako bezpečná forma zábavy, ktorá mohla ľuďom pomôcť zostať v kontakte a zvládať stres. Niektorí odborníci však vyjadrili obavy, že nárast hrania môže viesť k problémovému používaniu a problémom s psychickým zdravím.

Objavili sa správy o jednotlivcoch hrajúcich nadmerne dlhé hodiny, čo vyvolalo otázky o tom, či zvýšený čas strávený pred obrazovkou prispieva k úzkosti, depresii alebo iným formám psychickej nepohody. Predchádzajúci výskum priniesol zmiešané výsledky, pričom niektoré štúdie naznačovali, že hranie môže poskytnúť úľavu od stresu a emocionálnu podporu, zatiaľ čo iné upozorňovali na nadmerné používanie a potenciálne škody.

„Pred pandémiou COVID-19 bolo hranie videohier často kritizované. Väčšina zainteresovaných strán zdôrazňovala potenciálne škody, ako je závislosť od hrania, agresia a sociálna izolácia. Ako výskumníka zameraného na pozitívne aspekty digitálnych médií ma prekvapilo, ako sa diskurz počas pandémie zmenil,“ povedal autor štúdie Łukasz Kaczmarek, profesor na Univerzite Adama Mickiewicza.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie vyvracajú pôvodné obavy, že zvýšené hranie videohier počas pandémie malo negatívny dopad na psychické zdravie. Poukazujú na zložitosť vplyvu hrania hier a potrebu hlbšieho skúmania faktorov, ktoré ovplyvňujú psychickú pohodu v súvislosti s digitálnou zábavou.

Výskumníci preskúmali štúdie publikované medzi marcom 2020 a decembrom 2021, ktoré uvádzali údaje o čase strávenom hraním a ukazovateľoch psychického zdravia. Celkovo ich analýza zahŕňala údaje od 37 778 účastníkov.

Výsledky naznačili mierny, ale štatisticky významný nárast času stráveného hraním videohier počas pandémie COVID-19. Pri skúmaní spojitosti medzi časom stráveným hraním a psychickým zdravím výskumníci nezistili žiadnu významnú súvislosť. Inými slovami, u ľudí, ktorí počas pandémie hrali viac hier, nebola výrazne vyššia pravdepodobnosť, že budú mať lepšie alebo horšie psychické zdravie ako u tých, ktorí hrali menej.

Autori štúdie naznačujú, že väčšina obáv týkajúcich sa hrania počas pandémie mohla byť založená skôr na anekdotách alebo extrémnych prípadoch než na reprezentatívnych trendoch. Podobne, presvedčenie, že hranie hier vo všeobecnosti zlepšuje psychickú pohodu, môže vychádzať skôr zo subjektívnych dojmov než z konzistentných údajov.

Je potrebné poznamenať určité obmedzenia. Väčšina zahrnutých štúdií sa spoliehala na vlastné hlásenia o čase strávenom hraním a psychickom zdraví, ktoré môžu byť ovplyvnené pamäťovými skresleniami a spoločenskou žiaducnosťou. Okrem toho výskumníci nemohli zohľadniť ľudí, ktorí začali hrať hry prvýkrát počas pandémie.

Budúci výskum by sa mohol zamerať nielen na to, koľko ľudia hrajú, ale aj prečo a ako hrajú. Meranie motivácie, kontextu a kvality herných zážitkov môže poskytnúť úplnejší obraz o úlohe hrania v psychickom zdraví.