Hudba po učení posilňuje pamäť u seniorov i pacientov s Alzheimerom, ukazuje štúdia

Počúvanie hudby po učení nových informácií môže zlepšiť uchovanie pamäti u starších ľudí a osôb s miernou Alzheimerovou chorobou. Emocionálne podnetná hudba zlepšuje pamäť, zatiaľ čo relaxačná hudba zmierňuje negatívne spomienky.

Alzheimerova choroba postupne poškodzuje neurologické štruktúry, kľúčové pre spracovanie informácií, najmä hipokampus a entorhinálnu kôru, ktoré sú nevyhnutné pre tvorbu nových epizodických spomienok. V skorých štádiách sa často objavuje falošné rozpoznávanie, kedy pacient mylne považuje nové veci za známe.

Vedci sa zamerali na využitie emočnej pamäte, ktorá zostáva relatívne zachovaná aj pri pokročilej Alzheimerovej chorobe. Emocionálne podnety aktivujú amygdalu, ktorá posilňuje ukladanie emočných spomienok prostredníctvom hormónov a neurotransmiterov. Hudba, ktorá vyvoláva silné emócie a aktivuje systém odmeňovania v mozgu, sa tak javí ako vhodný stimul.

Štúdia zahŕňala 186 účastníkov z Argentíny, vrátane 93 pacientov s miernou Alzheimerovou chorobou a 93 zdravých seniorov. Počas experimentu si účastníci prezerali 36 obrázkov s rôznym emočným nábojom. Následne boli rozdelení do troch skupín: jedna počúvala emocionálne povzbudzujúcu hudbu (Haydnova symfónia č. 70), druhá relaxačnú hudbu (Pachelbelov kánon v D dur) a tretia bielošum.

Komentár redakcie: Táto štúdia prináša povzbudivé zistenia o potenciáli hudby ako terapeutického nástroja pre seniorov a pacientov s Alzheimerovou chorobou. Hoci je potrebný ďalší výskum, výsledky naznačujú, že hudba môže byť efektívnym a dostupným spôsobom, ako podporiť kognitívne funkcie a zlepšiť kvalitu života týchto ľudí.

Po počúvaní hudby nasledovali pamäťové testy, kde si mali účastníci spomenúť na čo najviac obrázkov a rozpoznať ich medzi novými. Testy sa opakovali o týždeň neskôr, aby sa zistilo, ako hudba ovplyvnila dlhodobé uchovanie spomienok.

Výsledky ukázali, že emocionálna pamäť bola zachovaná v oboch skupinách. U zdravých seniorov povzbudzujúca hudba zlepšila neskoršie vybavovanie pozitívnych a neutrálnych obrázkov. U pacientov s Alzheimerom táto hudba zlepšila presnosť rozpoznávania a znížila počet falošných spomienok. Relaxačná hudba naopak znížila schopnosť rozpoznávať negatívne obrázky u oboch skupín.

Vedci predpokladajú, že hudba stabilizuje synaptické spojenia v mozgu, čím posilňuje pamäť. Julieta Moltrasio, spoluautorka štúdie, zdôraznila, že aj jednoduché a lacné metódy, ako počúvanie hudby, môžu mať pozitívny vplyv na pamäť.

Štúdia poukazuje na potenciál hudby ako nízkonákladovej intervencie na zlepšenie pamäti u ľudí s kognitívnymi poruchami. Budúci výskum sa zameria na vplyv známej hudby a aktívneho zapojenia do hudobných aktivít, ako je spievanie a hra na nástrojoch.