Ignorovanie partnera mobilom ničí vzťah: Vedci odhalili, prečo "phubbing" bolí

Nový výskum potvrdzuje, že ak sa cítite prehliadaní partnerom kvôli jeho telefónu, môže to vážne narušiť váš vzťah. Pocit citovej deprivácie vedie k nespokojnosti a odcudzovaniu.

Štúdia publikovaná v Journal of Social and Personal Relationships poukazuje na to, že časté používanie mobilu v prítomnosti partnera, známe ako "phubbing" (phone snubbing), vedie k pocitu emocionálneho odpojenia. Výskum naznačuje, že ľudia, ktorí vnímajú, že ich partner je rozptyľovaný telefónom, sa cítia citovo ochudobnení, čo následne znižuje spokojnosť vo vzťahu.

Inšpiráciou pre štúdiu bola bežná skúsenosť párov, ktorí sa cítia zanedbávaní kvôli používaniu mobilných telefónov, najmä počas rozhovorov alebo spoločného času. Phubbing je správanie, pri ktorom človek odvracia pozornosť od partnera v prospech smartfónu – napríklad kontroluje notifikácie, prehliada sociálne médiá alebo odpovedá na správy, zatiaľ čo je s niekým iným.

Prieskumy ukazujú, že toto správanie postihuje mnoho ľudí. Takmer polovica Američanov vo vzťahoch uvádza, že ich partner sa počas rozhovoru rozptyľoval telefónom. Viac ako tretine prekáža, koľko času partner trávi na telefóne. Predchádzajúce štúdie spájali phubbing so zníženou intimitou a spokojnosťou, ale len málo z nich skúmalo špecifické emocionálne procesy, ktoré by mohli tieto výsledky vysvetliť.

Komentár redakcie: Výskum jasne ukazuje, že aj keď je používanie mobilu bežnou súčasťou života, ignorovanie partnera v prospech telefónu má negatívny dopad na vzťah. Otvorená komunikácia a vedomé venovanie pozornosti partnerovi sú kľúčové pre udržanie zdravého a šťastného vzťahu. Odložte telefón a venujte sa jeden druhému.

Pandémia COVID-19 poskytla jedinečnú príležitosť preskúmať túto problematiku. Kvôli nariadeniam o pobyte doma a opatreniam sociálneho dištancu trávili páry spolu viac času ako zvyčajne, často s obmedzeným prístupom k iným zdrojom sociálnej podpory.

„Táto štúdia bola súčasťou rozsiahlejšieho projektu, ktorý náš tím realizoval a skúmal, ako páry zvládali pandémiu počas spoločného života. Podobne ako ostatní, aj my sme si všimli, ako veľmi sa vzťahy menia v reakcii na stres, izoláciu a zmeny v každodennej rutine počas pandémie,“ povedala autorka štúdie Amanda Denes, profesorka komunikácie na University of Connecticut.

„Jeden z členov nášho tímu sa zvlášť zaujímal o používanie mobilných telefónov medzi pármi a začali sme sa zamýšľať nad tým, ako by potenciálne zvýšený čas, ktorý ľudia trávili na svojich telefónoch (nielen na rozptýlenie, ale aj ako nevyhnutný prostriedok na kontaktovanie sa s ostatnými počas lockdownu), mohol ovplyvniť ich vzťahy. Páry sa tiež museli vyrovnať s novými výzvami, ako napríklad zvýšená fyzická blízkosť.“

„Naša štúdia vznikla zo záujmu o to, ako páry, ktoré spolu žili v izolácii, mohli používať svoje telefóny spôsobmi, ktoré narúšali alebo prerušovali ich vzťah, známe tiež ako phubbing, a či by to mohlo ovplyvniť to, ako sa cítia ohľadom kvality a množstva náklonnosti, ktorú dostávajú od svojho partnera, a v konečnom dôsledku ich spokojnosti vo vzťahu.“

Do štúdie bolo zahrnutých 51 párov, celkovo 102 jednotlivcov, ktorí spolu žili počas prvých mesiacov pandémie. Účastníci boli získavaní z troch veľkých miest v Spojených štátoch v období od apríla do septembra 2020. Na účasť museli páry žiť bez ďalších spolubývajúcich a spĺňať niekoľko zdravotných kritérií. Väčšina účastníkov bola v heterosexuálnych vzťahoch, ale boli zahrnuté aj páry rovnakého pohlavia.

Účastníci vyplnili úvodný prieskum, ktorý hodnotil tri hlavné faktory: ako veľmi cítili, že ich partner phubbuje, ako veľmi sa cítili ochudobnení o náklonnosť a ako boli spokojní so svojím vzťahom. Phubbing bol meraný prostredníctvom otázok, ako napríklad či partner pozrel na svoj telefón počas rozhovoru alebo si skontroloval telefón počas prestávok. Ochudobnenie o náklonnosť bolo hodnotené položkami, ktoré sa pýtali, či majú účastníci pocit, že dostávajú dostatok náklonnosti, ako sú objatia, úsmevy alebo prejavy lásky. Spokojnosť vo vzťahu bola meraná pomocou štandardnej sedembodovej škály.

Dôležité je, že výskumníci použili prístup dyadickej analýzy, ktorý im umožnil preskúmať, ako skúsenosti a vnímanie jedného partnera ovplyvňujú nielen jeho vlastné výsledky, ale aj výsledky jeho partnera. Tento dizajn pomohol zachytiť medziľudskú povahu skúmaného správania.

Hlavným zistením bolo, že keď ľudia vnímali, že ich partner sa často zapája do phubbingu, s väčšou pravdepodobnosťou sa cítili ochudobnení o náklonnosť. Tento pocit emocionálnej deprivácie bol potom spojený s nižšou spokojnosťou vo vzťahu. Inými slovami, zdalo sa, že phubbing poškodzuje vzťahy nepriamo tým, že spôsobuje, že sa ľudia cítia emocionálne zanedbávaní.

Štúdia tiež odhalila významný partnerský efekt: vlastné pocity osoby, že je ochudobnená o náklonnosť, boli spojené nielen s jej vlastnou spokojnosťou vo vzťahu, ale aj so spokojnosťou jej partnera. To naznačuje, že emocionálne odpojenie sa môže šíriť naprieč vzťahom a ovplyvňovať oboch jednotlivcov. Napríklad, ak sa jedna osoba cíti emocionálne zanedbávaná, môže sa správať spôsobmi – napríklad sa stiahnuť alebo byť menej láskavá – ktoré v konečnom dôsledku znižujú spokojnosť jej partnera.

„Jedným z veľkých ponaučení z našej štúdie je, že keď sa človek cíti ignorovaný svojím partnerom, pretože sa viac sústreďuje na svoj telefón, môže sa cítiť menej milovaný a postaraný a v konečnom dôsledku to poškodzuje vzťah,“ povedala Denes pre PsyPost. „Aj keď používanie telefónu nemá byť bolestivé, stále môže vytvárať vzdialenosť. Tieto zistenia zdôrazňujú dôležitosť toho, aby sme si uvedomovali, ako používame svoje telefóny v blízkosti svojich blízkych, najmä v tesnej blízkosti alebo počas stresových období. Vytvorením vzájomne dohodnutých hraníc týkajúcich sa používania telefónu, spolu s hľadaním spôsobov, ako zámerne vyjadrovať náklonnosť, môžu páry podporovať väčšie prepojenie.“

Zaujímavé je, že štúdia nezistila, že podobnosť phubbingu – miera, do akej sa obaja partneri zapájali do podobnej úrovne používania telefónu – bola spojená s ochudobnením o náklonnosť alebo spokojnosť. To znamená, že aj keď obaja partneri používali svoje telefóny často, neznížilo to negatívne účinky. Zdá sa, že rovnaká účasť na tomto správaní nechráni pred pocitom, že ste ignorovaní alebo nedôležití.

„Boli sme prekvapení, keď sme zistili, že podobnosť v správaní phubbingu nebola spojená s ochudobnením o náklonnosť alebo spokojnosť vo vzťahu,“ vysvetlila Denes. „Aj keď obaja partneri vnímali jeden druhého ako rovnako zapojených do phubbingu, negatívne účinky (ako napríklad pocit menšej náklonnosti a nižšej spokojnosti) sa stále objavovali. Takže ‚zhoda‘ v používaní telefónu sa nezdá, že by rušila jeho dopad. To bolo neočakávané, pretože predchádzajúci výskum o iných návykoch používania technológií naznačuje, že podobnosť v správaní môže byť niekedy tlmičom.“

Štúdia poskytuje cenný pohľad na emocionálne cesty, ktorými môže phubbing ovplyvniť vzťahy, ale nie je bez obmedzení. Dáta boli zozbierané v jednom časovom bode, čo znamená, že výskumníci nemohli určiť presné poradie príčiny a následku. Je možné, napríklad, že ľudia, ktorí sú nešťastní vo svojich vzťahoch, s väčšou pravdepodobnosťou vnímajú svojich partnerov ako nezainteresovaných, alebo že nižšia spokojnosť vedie k väčšiemu phubbingu namiesto naopak.

„Napriek tomu zistenia ponúkajú užitočný pohľad na to, ako používanie mobilných telefónov, náklonnosť a spokojnosť sú spojené počas obzvlášť stresujúceho obdobia,“ povedala Denes.

Budúci výskum by sa mohol zaoberať týmito otázkami zberom dát v priebehu času alebo realizáciou experimentov, v ktorých sa manipuluje s používaním telefónu. Výskumníci by tiež mohli preskúmať, ako rozhovory o používaní telefónu, alebo dohody o tom, kedy a ako sa telefóny používajú počas spoločného času, by mohli pomôcť znížiť pocity emocionálneho zanedbávania. Okrem toho by štúdie mohli preskúmať, ako zohráva ochudobnenie o náklonnosť úlohu v iných kontextoch, ako napríklad počas vzťahov na diaľku alebo období individuálneho stresu.

„Zaujímame sa o pokračovanie v skúmaní toho, ako každodenné správanie formuje prepojenie a komunikáciu v blízkych vzťahoch, najmä pri prežívaní stresu,“ povedala Denes. „V budúcnosti dúfame, že preskúmame túto dynamiku v priebehu času, v rôznych typoch partnerstiev a v rôznorodejších vzorkách. Sme tiež zvedaví, čo pomáha párom zostať emocionálne prepojenými, aj keď je život ohromujúci, či už prostredníctvom podpornej komunikácie, náklonnosti alebo otvorených rozhovorov o potrebách. V konečnom dôsledku dúfame, že táto línia výskumu pomôže ľuďom stať sa zámernejšími v tom, ako vyjadrujú náklonnosť vo svojich vzťahoch, najmä v našom svete presýtenom mobilnými telefónmi.“

„Táto štúdia posilňuje myšlienku, že na náklonnosti vo vzťahoch záleží. Keď sa ľudia cítia ochudobnení o náklonnosť, najmä počas ťažkých časov, môže sa to prejaviť spôsobmi, ktoré ovplyvňujú nielen ich individuálne blaho, ale aj ich vzťahy. Dobrou správou je, že náklonnosť je niečo, v čom môžeme byť proaktívni. Uvedomenie si, ako môže používanie telefónu zasahovať do našej schopnosti vyjadrovať náklonnosť dôležitým ľuďom v našich životoch, je prvým krokom k zabezpečeniu toho, aby sme si našli čas a priestor na investovanie do našich blízkych vzťahov.“

Štúdiu „Telefón alebo náklonnosť?: Hodnotenie dyadického vnímania partnerovho phubbingu, ochudobnenia o náklonnosť a spokojnosti vo vzťahu,“ napísali Amanda Denes, Chelsea Guest, Katrina T. Webber, Amy A. Gorin a Talea Cornelius.