Juhokórejský odklon od uhlia do roku 2040: Výzva pre austrálske uhoľné exporty

Rozhodnutie Južnej Kórey ukončiť prevádzku všetkých uhoľných elektrární do roku 2040 vyvoláva otázky o budúcnosti austrálskych exportov uhlia. Austrália by sa mala pripraviť na transformáciu smerom k ekologickejším odvetviam.

Jeden z najväčších odberateľov austrálskeho uhlia, Južná Kórea, ohlásila na klimatickej konferencii Cop30 v Brazílii plán postupného ukončenia využívania uhlia do roku 2040. Krajina sa pripojila k iniciatíve „Powering Past Coal Alliance“, združujúcej štáty a organizácie zaviazané k odklonu od fosílnych palív.

Minister pre klímu, energetiku a životné prostredie Kim Sung-hwan zdôraznil, že tento krok demonštruje odhodlanie Kórey urýchliť prechod na spravodlivú a čistú energiu. Južná Kórea, siedmy najväčší producent energie z uhlia na svete a štvrtý najväčší dovozca termálneho uhlia, pokrýva približne 30 % svojej spotreby elektriny uhlím.

Kim Sung-hwan vo svojom vyhlásení uviedol, že prechod od uhlia k čistej energii je kľúčový nielen pre klímu, ale aj pre energetickú bezpečnosť, konkurencieschopnosť a tvorbu pracovných miest. Kórea sa zaviazala odstaviť 62 uhoľných elektrární, pričom pre 40 z nich už boli stanovené konkrétne dátumy ukončenia prevádzky. Analytická spoločnosť Kpler odhaduje, že Austrália tento rok predá do Južnej Kórey termálne uhlie za približne 2,3 miliardy austrálskych dolárov.

Komentár redakcie: Rozhodnutie Južnej Kórey predstavuje pre Austráliu významnú výzvu a impulz pre diverzifikáciu ekonomiky smerom k udržateľnejším odvetviam, čo odzrkadľujú aj komentáre na sociálnych sieťach, kde sa zdôrazňuje potreba odklonu od uhlia a prechod na obnoviteľné zdroje, prípadne iné nerastné suroviny ako urán.

James Bowen, riaditeľ poradenskej spoločnosti ReMap Research, upozornil, že rozhodnutie Južnej Kórey vyšle silný signál do celého ázijsko-pacifického regiónu. Dodal, že spoliehanie sa na export fosílnych palív predstavuje pre Austráliu riskantnú stratégiu v strednodobom až dlhodobom horizonte. Modely austrálskeho ministerstva financií naznačujú, že hodnota exportu fosílnych palív by mohla klesnúť o približne 50 % v priebehu nasledujúcich piatich rokov, bez ohľadu na národné ciele v oblasti znižovania emisií. Celkový predaj termálneho uhlia z austrálskych baní dosiahol v minulom finančnom roku 32 miliárd dolárov.

Tim Buckley, riaditeľ Climate Energy Finance, označil kórejské oznámenie za „brilantnú“ správu a poukázal na to, že obchodní partneri Austrálie reagujú na vedecké poznatky o klíme a svoje zmluvné záväzky. Navrhuje, aby sa Austrália preorientovala na nízkouhlíkové odvetvia budúcnosti, najmä na export zelenej ocele a hliníka, kritických minerálov a hydroxidu lítneho.

Austrália nie je členom iniciatívy Powering Past Coal Alliance, ale vláda má cieľ zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov zo súčasných približne 42 % na 82 % do roku 2030. Austrálsku politickú debatu v posledných dňoch ovplyvnilo rozhodnutie opozície stiahnuť podporu pre dosiahnutie nulových emisií do roku 2050 a avizovanie dotácií pre uhoľné elektrárne v prípade víťazstva v nasledujúcich voľbách v roku 2028.

Južná Kórea čelila kritike za zrušenie cieľa 100 % energie z obnoviteľných zdrojov a za pomalý postup v riešení klimatickej krízy. Podľa Climate Action Tracker by mala krajina ukončiť výrobu energie z uhlia do roku 2030 a z plynu krátko potom, ak chce dosiahnuť ciele Parížskej dohody. Je tiež významným dovozcom metalurgického uhlia používaného pri výrobe ocele. Jadrová energia a plyn pokrývajú približne 30 % spotreby elektriny.