Kázne v evanjelickom kostole často ospravedlňujú nerovnosť, tvrdí štúdia
Výskum naznačuje, že vplyvné cirkvi prispôsobujú výklad Písma, aby obhájili hromadenie bohatstva a minimalizovali vnímanie nerovností, čím odrážajú širšie spoločenské a ekonomické tlaky.
Nová štúdia odhaľuje, ako niektorí evanjelickí pastori ospravedlňujú ekonomickú nerovnosť v kázňach, aj keď sa venujú biblickým pasážam, ktoré by ju mohli spochybňovať.
Vzťah medzi náboženstvom a otázkami spravodlivosti, chudoby a bohatstva je dlhodobo prepojený. Kresťanstvo zohrávalo rôznorodú úlohu pri formovaní postojov k nerovnosti, od jej spochybňovania až po podporu. Štúdia publikovaná v Journal for the Scientific Study of Religion prináša dôkazy o tom, ako niektorí lídri evanjelických cirkví používajú kázne na ospravedlnenie ekonomických rozdielov.
Výskumník Dawson P. R. Vosburg sa zameral na New River Church, veľký a rýchlo rastúci chrám na stredozápade USA. Analyzoval 79 kázní z desaťročného archívu, ktoré sa dotýkali ekonomických tém. Zistil, že pastori v New River Church používali rôzne stratégie na prezentáciu nerovnosti ako morálne prijateľnej, či dokonca božsky schválenej.
Jednou z hlavných tém bola obhajoba bohatstva. Kázne zdôrazňovali, že Boh neodcudzuje bohatých, ale dôležité je, ako sa ľudia k bohatstvu stavajú. Ak peniaze nie sú hlavným zdrojom identity alebo bezpečia, ich vlastnenie sa považuje za požehnanie. Pastori tiež minimalizovali nerovnosť v USA porovnávaním s globálnou chudobou, argumentujúc, že väčšina Američanov je bohatšia ako ľudia v iných častiach sveta.
Komentár redakcie: Táto štúdia poukazuje na to, ako ekonomické a sociálne tlaky ovplyvňujú náboženský výklad a poukazuje na potrebu kritického pohľadu na posolstvá, ktoré počúvame. Otvára dôležitú diskusiu o úlohe náboženstva v spoločnosti a jeho vplyve na vnímanie a riešenie ekonomickej nerovnosti.
Biblické pasáže o chudobných alebo kritizujúce bohatých boli často interpretované metaforicky, ako odkazy na „duchovnú chudobu“. Naopak, pasáže o desiatkoch boli vykladané doslovne, s dôrazom na finančnú ochranu pre tých, ktorí prispievajú. Pastori tiež argumentovali, že „Bohu patrí všetko“, čím ospravedlňovali súčasné rozdelenie bohatstva ako Božiu vôľu.
Vosburg tvrdí, že závislosť evanjelických cirkví na daroch vytvára tlak na lídrov, aby neurazili bohatých členov. Cirkvi, ktoré spochybňujú nerovnosť, riskujú stratu členov a financií, zatiaľ čo tie, ktoré podporujú existujúcu hierarchiu, majú väčšiu šancu prilákať a udržať bohatších veriacich. Štúdia však nehovorí, že všetky evanjelické cirkvi interpretujú Písmo rovnako.
Vosburg vyzýva na ďalší výskum, ktorý by porovnával cirkvi s rôznymi teologickými a politickými orientáciami a analyzoval, ako lídri, ktorí odmietajú nerovnosť, prezentujú svoje posolstvá a ako sa týmto cirkvám darí z hľadiska rastu a financií.
