Keď trestanie prináša zisk, ľudia častejšie porušujú pravidlá, tvrdí štúdia

Nová štúdia z UC San Diego odhalila, že ak majú tí, ktorí trestajú, z toho finančný profit, oslabuje to ochotu ľudí dodržiavať pravidlá a spolupracovať.

Štúdia, publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences, skúmala vplyv finančnej motivácie na efektivitu trestania. Výsledky ukázali, že keď ľudia vnímajú trest ako zdroj príjmu pre tých, ktorí ho vykonávajú, sú menej ochotní spolupracovať a dodržiavať pravidlá. To platí aj pre tých, ktorí by zo spolupráce inak profitovali.

Zaujímavosťou je, že postoj k trestaniu sa mení v závislosti od toho, či sa ľudia cítia byť ohrození. Ak sa na trest pozerajú z diaľky, podporujú prísnejšie tresty a dôverujú tým, ktorí ich vykonávajú. Ak si však predstavia, že sami môžu byť potrestaní, stávajú sa skeptickejšími a obávajú sa nespravodlivého zaobchádzania.

"Aj keď sme účastníkom povedali, že tí, ktorí trestajú, sú za to platení, tí, ktorým nehrozilo riziko, stále verili, že prísnejšie tresty posilnia spoluprácu," povedal Tage Rai. "Príliš dôverovali tým, ktorí trestajú, a nebrali do úvahy, aké to môže byť na strane príjemcu. Myslím si, že to vysvetľuje, prečo voliči často podporujú politiku 'tvrdého prístupu k zločinu'. Neberú do úvahy perspektívu komunít, ktoré sú najviac postihnuté, alebo si neuvedomujú, ako sa tieto politiky môžu obrátiť proti nim, najmä v komunitách, kde je dôvera v orgány už nízka."

Komentár redakcie: Štúdia poukazuje na dôležitosť dôvery v systéme presadzovania práva. Ak ľudia vnímajú, že motiváciou trestu je zisk, znižuje to ich ochotu dodržiavať pravidlá a spolupracovať. Riešením je odstránenie motívov zisku z trestania a budovanie dôvery v inštitúcie.

Štúdia zdôrazňuje, že zmena správania sa netýka len výsledkov, ale aj signalizovania úmyslov. "Dokonca aj dokonalé presadzovanie práva nefunguje, ak chýba základná dôvera," uviedol Rai. "Potrebujete štrukturálne reformy, ktoré jasne a verejne odstránia motívy zisku z trestania. Ľudia musia vidieť – a veriť – že orgány činné v trestnom konaní konajú morálne, nie oportunisticky."

To by mohlo znamenať zrušenie kvótových systémov, ukončenie praktík konfiškácie majetku alebo zákaz väzníc zameraných na zisk. Môže to tiež znamenať prehodnotenie úlohy trestu ako takého.

"Keď ľudia nedôverujú inštitúciám, ktoré ich trestajú, je menej pravdepodobné, že budú dodržiavať pravidlá," dodal Rai.

Štúdia bola založená na online experimentoch s reálnymi finančnými stimulmi, ktoré simulovali reálne situácie. "Tieto ekonomické hry nám umožňujú odstrániť predtým existujúce postoje, ktoré ľudia môžu mať k presadzovaniu práva a právnemu systému, a pozrieť sa bližšie na to, ako ľudia reagujú, keď sa trest stane spoplatneným," povedal Alam. "Je to účinný spôsob, ako merať správanie v kontrolovaných podmienkach."

Autori štúdie tvrdia, že ich zistenia pomáhajú vysvetliť nielen zlyhania niektorých justičných politík, ale aj pretrvávajúce mylné predstavy, ktoré umožňujú týmto politikám pokračovať. Vzhľadom na prebiehajúce diskusie o reforme polície, väznení a bezpečnosti komunít tvrdia, že ich práca poskytuje presvedčivé dôkazy o tom, že dôvera – nie trest – je základom každej kooperatívnej spoločnosti.