Koktavosť a gestá: Ako ovplyvňujú vnímanie inteligencie?

Nová štúdia zistila, že plynulosť reči má väčší vplyv na vnímanie inteligencie ako gestikulácia. Používanie slov ako „ehm“ alebo „hm“ znižuje dojem odbornej spôsobilosti.

Komunikácia je zložitý proces, ktorý zahŕňa viac než len slová. Interakcia prebieha multimodálne, cez reč, gestá, mimiku a pohľady. Predchádzajúce štúdie naznačujú, že gestá zohrávajú dôležitú úlohu. Často pomáhajú poslucháčom porozumieť a môžu zvýšiť presvedčivosť a obľúbenosť hovoriaceho. Reč však zriedka býva dokonalá. Obsahuje prerušenia, chyby alebo výplňové slová, ktoré narúšajú plynulosť. Tieto verbálne „zakopnutia“ naznačujú váhanie alebo problémy s formulovaním myšlienok.

"Dva hlavné faktory motivovali túto štúdiu," vysvetľuje Can Avcı, doktorand z Koç University. "Po prvé, chýbali informácie o tom, ako gestá ovplyvňujú hodnotenie vedomostí hovoriaceho. Väčšina štúdií sa zamerala na rečové nedostatky ako signály nevedomosti, ale nie na gestá. Po druhé, chceli sme zistiť, či sú gestá prospešné a či môžu zmeniť vnímanie rečových nedostatkov."

Výskumníci použili koncept "pocitu cudzieho vedomia", ktorý označuje hodnotenie poslucháča o tom, ako dobre hovoriaci pozná danú tému. Uskutočnili dva experimenty, aby zistili, či gestikulácia vedie k tomu, že poslucháči hodnotia koktavého hovoriaceho ako viac informovaného.

Komentár redakcie: Táto štúdia zdôrazňuje, ako dôležitá je plynulosť reči pri vytváraní dojmu kompetentnosti. Aj keď gestá môžu obohatiť komunikáciu, nedokážu prekryť negatívny vplyv rečových nedostatkov. Prezentácia bez zbytočných "ehm" a "hm" je kľúčová pre dôveryhodnosť.

Prvá štúdia sa zamerala na prirodzenú, spontánnu reč. Zúčastnilo sa jej 42 mladých dospelých, ktorí hovorili po turecky. Sledovali videá s rôznymi hovorcami, ktorí dávali navigačné pokyny. Videá boli vybrané z predchádzajúceho súboru dát a obsahovali prirodzené variácie v reči a pohybe. Niektorí hovorili plynule, iní s nedostatkami, opakovaniami, opravami alebo výplňovými pauzami. Po každom videu účastníci hodnotili úroveň vedomostí hovoriaceho.

Výsledky ukázali silnú väzbu medzi plynulosťou reči a vnímanými znalosťami. Hovoriaci, ktorí rozprávali bez váhania, boli hodnotení ako viac informovaní. Prítomnosť gest nemala štatisticky významný vplyv na tieto hodnotenia.

V druhej štúdii, s kontrolovanejším prostredím, sa zúčastnilo 43 nových účastníkov. Výskumníci najali herečku, aby nahrala podnety. Pozadie, uhol kamery, osvetlenie a vzhľad herečky zostali identické. Herečka nahrala špecifické vety s navigačnými informáciami. Manipulovali sa dva kľúčové premenné: typ gesta a prítomnosť nedostatkov. Štúdia zahŕňala tri podmienky gest: žiadne gestá, ikonické gestá (vizuálne znázorňujúce objekt) a rytmické gestá (bez špecifického významu). Opäť sa potvrdilo, že plynulosť reči je dominantný faktor. Keď herečka rozprávala s nedostatkami, bola hodnotená ako menej informovaná. Typ gesta nemal žiadny vplyv. Ani účastníci, ktorí si bežne viac všímajú gestá, neboli nimi ovplyvnení.

"Boli sme prekvapení, že hoci si účastníci uvedomovali prítomnosť gest, nepovažovali ich za signály vedomostí alebo nevedomosti," povedal Avcı.

Výsledky naznačujú, že pri posudzovaní kompetencií hovoriaceho poslucháči uprednostňujú verbálne signály pred vizuálnymi. Váhanie signalizované slovom "ehm" alebo opravou sa javí ako silný indikátor neistoty. Zdá sa, že zatieňuje akékoľvek potenciálne kompetencie signalizované gestami.

Výskumníci navrhujú, že gestá mohli byť vnímané ako nadbytočné, pretože reč sama o sebe jasne sprostredkovala informácie. Ďalšou možnosťou je, že gestá sa vyskytovali súčasne s rečovými nedostatkami, čím signál o ťažkostiach prehlušil vizuálny signál. Štúdia má určité obmedzenia, ako krátke rečové vzorky a obmedzenie témy na priestorovú orientáciu. Budúce štúdie by mali zohľadniť aj mimiku a ďalšie kontexty.

Štúdiu "Assessing Others’ Knowledge Through Their Speech Disfluencies and Gestures," napísali Can Avcı, Demet Özer, Terry Eskenazi a Tilbe Göksuna.