Kolumbijský prezident Petro: Snahy USA o Venezuelu poháňa ropa, nie boj proti drogám

V exkluzívnom rozhovore pre CNN prezident Petro naznačil, že za snahami USA o Venezuelu sa skrývajú ropné záujmy, pričom spochybnil argumenty o boji proti drogám.

Kolumbijský prezident Petro: Snahy USA o Venezuelu poháňa ropa, nie boj proti drogám
Zdroj: cnn.com
Kolumbijský prezident Gustavo Petro obvinil administratívu USA, že jej tlak na Venezuelu je motivovaný primárne záujmom o rozsiahle venezuelské zásoby ropy, a nie bojom proti narkotikám.

Bogota, Kolumbia – Zatiaľ čo vojenská aktivita USA v Karibiku a Pacifiku rastie, kolumbijský prezident Gustavo Petro tvrdí, že tlak administratívy Donalda Trumpa na Venezuelu sa viac týka prístupu k rope v tejto juhoamerickej krajine, než boja proti obchodovaniu s drogami.

„(Ropa) je jadrom veci,“ povedal Gustavo Petro v exkluzívnom rozhovore pre CNN, pričom poznamenal, že Venezuela má údajne najväčšie zásoby ropy na svete.

„Takže ide o rokovania o rope. Myslím si, že to je logika (prezidenta USA Donalda) Trumpa. Nerozmýšľa o demokratizácii Venezuely, nieto ešte o obchodovaní s narkotikami,“ pokračoval a dodal, že Venezuela nie je považovaná za významného producenta drog a že cez krajinu prúdi len relatívne malá časť globálneho obchodu s drogami.

Komentár redakcie: Prezident Petro vyjadril skepticizmus voči motívom USA vo Venezuele, zatiaľ čo USA naďalej zdôrazňujú boj proti drogám. Zatiaľ čo vzťahy na inštitucionálnej úrovni zostávajú silné, pretrvávajú rozpory medzi súčasným vedením Kolumbie a administratívou USA.

Petro je s Trumpom v rozpore, odkedy sa vrátil do Bieleho domu. V uplynulom roku kolumbijský líder ostro kritizoval imigračnú politiku Trumpovej administratívy, jej podporu Izraelu a jej vojenskú aktivitu v Latinskej Amerike.

V utorok obvinil USA, že sa snažia presadiť svoju vôľu svojim susedom, pričom ich konanie prirovnal k imperializmu. „Spojené štáty nemožno považovať za impérium, ale za jeden z národov medzi ostatnými,“ povedal prezident.

V reakcii na Petrove komentáre hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Trumpova administratíva zostáva „pevná vo svojich protidrogových operáciách v Karibiku a vo svojom záväzku chrániť Američanov pred smrtiacim jedom režimu (venezuelského prezidenta Nicolása) Madura“.

CNN tiež požiadala Biely dom o komentár.

Na otázku, či má posolstvo pre americký ľud, Petro odpovedal: „Moje posolstvo je to, ktoré dávajú všetkým členom špeciálnych jednotiek Spojených štátov: Vašou funkciou, ako hovoria v prísahách, je bojovať proti útlaku. Opakoval som to na uliciach v Spojených štátoch a aj to ma stálo,“ povedal Petro.

Zdalo sa, že naráža na to, že americké ministerstvo zahraničných vecí mu na záver Valného zhromaždenia OSN v septembri odvolalo víza po tom, čo verejne vyzval amerických vojakov, aby neposlúchli Trumpa a „nemierili puškami na ľudstvo“.

Je to jeden z mnohých krokov, ktoré Trumpova administratíva v posledných mesiacoch podnikla proti kolumbijskému lídrovi.

V októbri americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na Petra a obvinilo ho z toho, že zohráva „úlohu v globálnom nezákonnom obchode s drogami“, čo kolumbijský líder odmietol.

Sankcie boli uvalené niekoľko dní po tom, čo Trump povedal, že zastaví všetky platby a dotácie USA Kolumbii, pričom tvrdil, že Petro „nerobí nič, aby zastavil“ produkciu drog vo svojej krajine.

Petro obhajoval svoje úsilie v boji proti obchodu s drogami a pre CNN uviedol, že jeho vláda zabavila viac kokaínu ako ktorákoľvek iná v histórii. „Dokonca som v posledných rokoch dokázal zabezpečiť, že rast plodín, ktorý stagnuje, výrazne prevyšuje rast v zhabaniach,“ povedal.

Na otázku, prečo to Trump neuznal, Petro odpovedal: „Kvôli pýche. Pretože si myslí, že som podvratný násilník, terorista a podobné veci, jednoducho preto, že som bol členom M-19,“ kolumbijského guerillového hnutia aktívneho v 70. a 80. rokoch.

Petro tiež pre CNN uviedol, že sa domnieva, že USA ho porovnávajú s Madurom.

Jeho vyjadrenia prichádzajú deň po tom, čo USA označili Cartel de los Soles, údajnú skupinu obchodujúcu s drogami, o ktorej USA tvrdia, že ju vedie Maduro, za zahraničnú teroristickú organizáciu. Venezuela tieto tvrdenia poprela a odborníci tvrdia, že tento výraz je skôr opisom údajne skorumpovaných vládnych úradníkov ako organizovanej zločineckej skupiny.

Zatiaľ čo Maduro má problém s demokraciou, Petro nie je presvedčený o prepojení venezuelského prezidenta na obchodovanie s drogami.

„Problém Madura sa nazýva demokracia… nedostatok demokracie,“ povedal Petro pre CNN a dodal, že „žiadne kolumbijské vyšetrovanie… nám neukázalo vzťah medzi kolumbijským obchodovaním s drogami a Madurom.“

Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) Venezuela nie je krajinou produkujúcou kokaín. Z 3 700 ton koky vyprodukovanej na celom svete pochádza viac ako 2 500 ton z Kolumbie, zatiaľ čo Venezuela sa na mapách produkcie nenachádza. UNODC uviedol: „Väčšina kolumbijského kokaínu sa pašuje na sever pozdĺž pobrežia Tichého oceánu.“

Vyšetrovatelia z americkej protidrogovej agentúry dospeli k podobným záverom a vo svojej výročnej správe uverejnenej v marci napísali, že 84 % kokaínu zhabaného v USA pochádza z Kolumbie.

Počas víkendu kolumbijská spravodajská relácia Noticias Caracol informovala o údajných prepojeniach medzi kolumbijskými úradníkmi a disidentmi teraz už neexistujúcej povstaleckej skupiny FARC. Podľa správy sa vysokí vojenskí a spravodajskí dôstojníci delili o citlivé informácie s ozbrojenými skupinami a radili im, ako tajne získavať zbrane a vyhýbať sa vojenskej kontrole.

Petro poprel tieto obvinenia, ale v utorok pre CNN priznal, že väzby medzi úradníkmi a obchodníkmi s drogami existujú už roky, ešte predtým, ako sa ujal úradu.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí uviedol, že si je vedomý nedávnych správ a vyzval Petra a ďalšie kolumbijské inštitúcie, aby „dôkladne prešetrili tieto obvinenia a podnikli všetky príslušné kroky.“

Kolumbia je už dlho najspoľahlivejším spojencom Washingtonu v Južnej Amerike v oblasti bezpečnosti a obrany. V roku 2022 administratíva Joea Bidena označila andskú krajinu za „hlavného spojenca mimo NATO“.

Napriek nedávnemu napätiu na najvyšších miestach zostávajú vzťahy medzi USA a Kolumbiou nedotknuté.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio dal verejne jasne najavo, že problémy administratívy sa týkajú Petra, nie inštitúcií v Kolumbii.

„Naše vzťahy s obyvateľmi Kolumbie, hospodárskym sektorom Kolumbie, väčšinou ľudí v politike v Kolumbii a ich inštitúciami, najmä ich obrannými inštitúciami, sú silné a trvalé a budú silné a trvalé dlho po tom, čo tento jednotlivec už nebude prezidentom,“ povedal Rubio.