Koniec pracovných e-mailov po večeroch? V parlamente prerokúvajú návrh zákona o práve na odpojenie
Návrh zákona, ktorý zavádza právo na odpojenie, reaguje na rastúci tlak na work-life balance a na diskusie o prepracovanosti, ktoré vyvolala aj tragická udalosť spojená s úmrtím zamestnanca v nadnárodnej spoločnosti.
Zamestnanci by sa mohli dočkať možnosti ignorovať pracovné telefonáty a e-maily mimo pracovnej doby. Do parlamentu bol predložený návrh zákona, ktorý má toto právo zakotviť.
Návrh zákona o práve na odpojenie, ktorý predložila poslankyňa Supriya Sule, sa zameriava na vytvorenie Úradu pre blaho zamestnancov. Kľúčovým bodom je právo každého zamestnanca odpojiť sa od pracovných záležitostí po skončení pracovnej doby a počas sviatkov. Zamestnanci by tak mali mať možnosť odmietnuť odpovedať na pracovné správy bez obáv z postihu.
Inšpiráciou pre tento návrh je aj Austrália, ktorá už podobné pravidlá zaviedla. Rastúca pozornosť na vyváženie pracovného a súkromného života je reakciou na prípady prepracovanosti a s tým spojeného stresu.
Prieskum globálnej pracovnej platformy Indeed ukázal silnú podporu pre zavedenie práva na odpojenie v Indii. Až 79 % zamestnávateľov sa na túto myšlienku díva priaznivo. Prieskum odhalil, že komunikácia mimo pracovnej doby je bežná – 88 % zamestnancov uviedlo, že sú pravidelne kontaktovaní mimo pracovného času a 85 % dostáva správy aj počas PN alebo dovolenky. Mnohí zamestnanci sa cítia pod tlakom odpovedať, pričom 79 % sa obáva, že ignorovanie týchto správ by mohlo negatívne ovplyvniť ich kariérny postup.
Komentár redakcie: Zavedenie práva na odpojenie by mohlo znamenať významný krok smerom k zlepšeniu pracovných podmienok a k podpore vyváženia pracovného a súkromného života. Otázkou zostáva, ako bude tento zákon fungovať v praxi, najmä v odvetviach s flexibilnou pracovnou dobou.
Prieskum tiež odhalil generačné rozdiely v pohľade na túto problematiku. Staršie generácie (Baby Boomers) vnímajú kontaktovanie mimo pracovnej doby skôr pozitívne (88 %), zatiaľ čo mladšia generácia Z (1997-2012) sa zasadzuje za jasnejšie hranice. Až 63 % pracovníkov generácie Z by zvažovalo odchod z práce, ak by ich právo na odpojenie nebolo rešpektované.
Zamestnávatelia si uvedomujú posun v postojoch a obávajú sa straty kvalifikovaných zamestnancov, ak nebudú rešpektovať ich potrebu vyváženia pracovného a súkromného života (81 %). Napriek tomu mnohí manažéri kontaktujú zamestnancov aj po pracovnej dobe kvôli termínom a potrebám zainteresovaných strán (66 %). Väčšina zamestnávateľov by však podporila politiku odpojenia a 81 % by poskytlo zamestnancom dodatočnú kompenzáciu za to, že sú k dispozícii aj mimo pracovnej doby.
Debata o pracovných podmienkach v Indii sa zintenzívnila po vyjadreniach niektorých podnikateľských lídrov, ktorí navrhovali až 70-hodinové a 90-hodinové pracovné týždne.
Okrem návrhu zákona o práve na odpojenie boli v parlamente predložené aj ďalšie návrhy, napríklad zákon o menštruačných výhodách, ktorý sa zameriava na zlepšenie pracovných podmienok žien počas menštruácie, alebo návrh na zrušenie trestu smrti.
