Kontroverzná metóda dýchania cez konečník: Od Ig Nobelovej ceny k reálnej medicíne?
Enterálna ventilácia, kontroverzná metóda podávania kyslíka cez črevo, prešla prvou fázou testovania u ľudí. Výsledky naznačujú, že by mohla byť bezpečná a dobre tolerovaná.
Vedci, ocenení v roku 2024 Ig Nobelovou cenou za výskum "dýchania cez konečník u cicavcov", prekvapujú: úspešne otestovali enterálnu ventiláciu u ľudí. Nová metóda by mohla pomôcť pacientom s vážnym respiračným zlyhaním.
Japonskí a americkí vedci z Cincinnati Children's Hospital uskutočnili prvú štúdiu na ľuďoch, ktorá testovala enterálnu ventiláciu. Táto metóda by mohla zabezpečiť prísun kyslíka pacientom s ťažkým respiračným zlyhaním priamo cez črevo, čím by sa umožnilo zotavenie pľúc a predišlo sa ich ďalšiemu poškodeniu. Bezpečnosť a znášanlivosť postupu sa skúmala u 27 zdravých mužov v Japonsku, ktorým bola do konečníka pumpovaná tekutina bohatá na kyslík.
"Ide o prvé dáta z testovania na ľuďoch. Výsledky zatiaľ potvrdzujú len bezpečnosť postupu, nie jeho účinnosť," uviedol Dr. Takanori Takebe z Cincinnati Children's a University of Osaka. "Po preukázaní bezpečnosti sa zameriame na vyhodnotenie efektívnosti dodávania kyslíka do krvného obehu."
Dobrovoľníci vo veku 20-45 rokov dostali jednorazovú intrarektálnu dávku neokysličenej tekutiny perfluórdekalínu (až 1500 ml), ktorú museli udržať 60 minút. Počas testovania boli sledované vedľajšie účinky, vitálne funkcie, laboratórne výsledky a systémová expozícia perfluórdekalínu. Na predikciu potenciálneho prenosu kyslíka bol použitý model založený na dátach z rozsiahlych zvieracích štúdií. Perfluórdekalín bol zvolený kvôli jeho výnimočnej schopnosti prenášať kyslík.
Komentár redakcie: Kontroverzná metóda vyvoláva zmiešané reakcie, no potenciálne by mohla priniesť prelom v liečbe respiračného zlyhania. Zatiaľ čo niektorí vnímajú enterálnu ventiláciu s humorom, iní zdôrazňujú jej potenciál v núdzových situáciách, kedy sú bežné metódy ventilácie nedostupné. Otázkou zostáva, či bude benefit z tejto metódy dostatočný na to, aby prevážil nad diskomfortom a psychologickými bariérami spojenými s aplikáciou.
Dvadsať dobrovoľníkov udržalo tekutinu 60 minút, pričom pri najväčšom objeme 1500 ml sa objavili len mierne vedľajšie účinky, ako nadúvanie a brušný diskomfort. Všetky klinické laboratórne ukazovatele, vrátane markerov funkcie pečene a obličiek, zostali v normálnom rozmedzí.
"Táto prvá štúdia na ľuďoch dokazuje, že intrarektálne podávanie neokysličeného perfluórdekalínu je bezpečné, uskutočniteľné a dobre tolerované," konštatovali vedci. "Tieto zistenia vytvárajú kritický základ pre bezpečnosť a podporujú ďalší vývoj enterálnej ventilácie s plne okysličeným perfluórdekalínom ako doplnkovej stratégie pre pacientov s respiračným zlyhaním."
Výskum nadväzuje na štúdie rýb, ktoré dokážu prehĺtať vzduch a absorbovať kyslík cez črevo. Ak by ľudia boli schopní bezpečne absorbovať super-okysličenú tekutinu cez hrubé črevo do krvného obehu, mohlo by to poskytnúť život zachraňujúcu núdzovú liečbu ľuďom so zablokovanými dýchacími cestami spôsobenými zranením alebo zápalom, alebo pri vážnom narušení funkcie pľúc.
Vedci plánujú zopakovať štúdiu, aby zistili, aké množstvo tekutiny a ako dlho je potrebné na zlepšenie hladiny kyslíka v krvi. Výskum bol publikovaný v časopise Cell Press s názvom Med.