Konzervatívci častejšie podliehajú argumentom "šikmej plochy", naznačuje výskum

Nový výskum odhaľuje, že ľudia s konzervatívnymi politickými názormi častejšie považujú argumenty "šikmej plochy" za logické. Dôvodom je zrejme ich sklon k intuitívnemu, a nie analytickému mysleniu.

Argumenty "šikmej plochy", bežné v práve, etike a politike, tvrdia, že malý krok môže viesť k reťazovej reakcii s katastrofálnymi následkami. Príkladom je predstava, že jedna sušienka vedie k desiatim a nakoniec k obezite. Napriek rozšírenosti týchto argumentov, psychológia doteraz nerozumela, kto im podlieha najviac.

"Motiváciou bol nedostatok psychologického výskumu o myslení v štýle šikmej plochy," vysvetľuje autor štúdie Rajen A. Anderson z Leeds University Business School. Výskumníci sa zamerali na politickú ideológiu, ktorá je plná týchto argumentov, aby zistili, prečo niektorí ľudia s nimi viac súhlasia.

Niektoré teórie naznačovali, že argumentom podliehajú extrémisti na oboch stranách, kvôli kognitívnej rigidite. Iné teórie uprednostňovali liberálov, kvôli ich tendencii rozširovať definície pojmov. Tretí pohľad tvrdil, že konzervatívci sú najzraniteľnejší, kvôli preferencii intuície a averzii voči neistote.

Komentár redakcie: Táto štúdia prispieva k pochopeniu, ako rôzne kognitívne štýly prispievajú k politickým nezhodám. Naznačuje, že politická polarizácia nie je len nesúhlas s faktami, ale aj rozdiel v tom, ako skupiny intuitívne predpovedajú dôsledky ľudského správania.

Výskumníci uskutočnili 15 štúdií s rôznymi metódami v USA, Holandsku, Fínsku a Čile. Zistili, že konzervatívci hodnotili argumenty "šikmej plochy" ako logickejšie. Tento vzťah bol štatisticky významný aj po kontrole demografických faktorov.

Analýza viac ako 57 000 komentárov z politických subredditov ukázala, že komentáre v konzervatívnych komunitách častejšie vykazovali argumentáciu "šikmej plochy" a získavali viac hlasov "za".

Výskumníci zistili, že intuitívne myslenie sprostredkovalo vzťah medzi konzervativizmom a podporou argumentov "šikmej plochy". Keď boli konzervatívni účastníci nútení premýšľať analyticky, ich podpora týchto argumentov klesla.

Ďalšia štúdia ukázala, že konzervatívci hodnotili argumenty ako logickejšie len vtedy, keď boli prítomné prechodné kroky. To naznačuje, že intuitívna príťažlivosť argumentu závisí od prijateľnosti kauzálneho reťazca.

Analýza tiež odhalila, že myslenie v štýle "šikmej plochy" je významným prediktorom podpory prísnejších trestov. Ľudia, ktorí verili, že malé negatívne činy vedú k väčším katastrofám, s väčšou pravdepodobnosťou podporovali tvrdé tresty pre páchateľov.

"Naše zistenia naznačujú, že politická konzervatívnosť súvisí s myslením v štýle 'šikmej plochy', založenom na intuícii," hovorí Anderson. "Ak zmeníme spoliehanie sa na intuíciu, vplyv politiky je menší. Tento politický rozdiel má dôsledky pre argumenty na sociálnych sieťach a pre podporu prísnejších trestov."

Anderson dodáva, že cieľom nebolo povedať, že konzervatívci sú iracionálni. Logika argumentu "šikmej plochy" závisí od pravdepodobnosti jednotlivých krokov. Budúci výskum by sa mohol zamerať na interakciu kognitívnych tendencií so špecifickými politickými otázkami.