Korálové útesy na pokraji zániku: Klimatické zmeny dosiahli kritický bod, varuje nová štúdia

Zem dosiahla prvý katastrofický bod zlomu v dôsledku emisií skleníkových plynov. Teplovodné koralové útesy čelia rozsiahlemu úhynu, čo ohrozuje živobytie stoviek miliónov ľudí, uvádza nová správa.

Alarmujúca správa vedcov a ochranárov upozorňuje, že svet stojí na pokraji dosiahnutia ďalších bodov zlomu. Medzi ne patrí odumieranie Amazonského dažďového pralesa, kolaps hlavných oceánskych prúdov a strata ľadovcov.

Napriek pesimistickým vyhliadkam, niektorí odborníci spochybňujú závery správy o osude koralových útesov. Pripúšťajú síce ich úpadok, no zároveň poukazujú na dôkazy, že by mohli prežiť aj pri vyšších teplotách, než sa predpokladá.

Koralové útesy, domov pre štvrtinu všetkých morských druhov, sú považované za jeden z najzraniteľnejších ekosystémov voči globálnemu otepľovaniu. Správa uvádza, že ak sa čo najrýchlejšie nevrátime ku globálnym priemerným povrchovým teplotám 1,2 °C (a nakoniec aspoň k 1 °C), teplovodné útesy na našej planéte v zmysluplnom rozsahu nezachováme.

Komentár redakcie: Hrozba pre koralové útesy slúži ako vážne varovanie. Vyžaduje si okamžité a koordinované globálne úsilie na zníženie emisií skleníkových plynov a ochranu týchto životne dôležitých ekosystémov. Zatiaľ čo niektorí zostávajú optimistickí ohľadom adaptácie koralov, správa zdôrazňuje potrebu urýchlenej akcie, aby sa predišlo katastrofálnym následkom.

Od januára 2023 prebieha celosvetové bielenie koralov – štvrté a najhoršie v histórii. Viac ako 80 % útesov vo viac ako 80 krajinách bolo postihnutých extrémnymi teplotami oceánov. Vedci tvrdia, že táto udalosť posunula útesy do „neznámeho teritória“.

Správa Global Tipping Points, vedená University of Exeter a financovaná fondom majiteľa Amazonu Jeffa Bezosa, zahŕňa príspevky od 160 vedcov z 87 inštitúcií v 23 krajinách. Odhaduje, že koralové útesy dosiahnu bod zlomu, keď globálne teploty dosiahnu 1 °C až 1,5 °C nad úrovňou z druhej polovice 19. storočia, s centrálnym odhadom 1,2 °C. Globálne otepľovanie je v súčasnosti na úrovni približne 1,4 °C. Bez rýchleho a nepravdepodobného zníženia emisií skleníkových plynov by horná hranica 1,5 °C bola dosiahnutá v priebehu nasledujúcich 10 rokov, uvádza správa.

Profesor Tim Lenton z Global Systems Institute University of Exeter zdôrazňuje, že o bodoch zlomu už nemôžeme hovoriť ako o budúcom riziku. Prvý bod zlomu rozsiahleho odumierania teplovodných koralových útesov už prebieha. Táto situácia už ovplyvňuje stovky miliónov ľudí, ktorí sú od útesov závislí. Správa poukazuje na útesy v Karibiku, kde morské vlny horúčav, nízka diverzita a prepuknutie chorôb posunuli útesy „ku kolapsu“.

Profesor Peter Mumby z University of Queensland v Austrálii súhlasí s tým, že útesy sú v úpadku, ale zároveň uvádza, že existujú dôkazy o tom, že sa koraly môžu adaptovať a niektoré útesy zostanú životaschopné aj pri oteplení o 2 °C. Zdôrazňuje potrebu agresívnych opatrení v oblasti klímy a zlepšenia miestneho manažmentu. Zároveň vyjadril obavy, že správa by mohla viesť k presvedčeniu, že záchrana koralových útesov už nie je možná, čo by mohlo viesť k rezignácii.

Dr. Mike Barrett z WWF-UK uvádza, že správa zdôrazňuje kritickosť ochrany útesov. Identifikácia a ochrana útesov, ktoré sú menej ovplyvnené zmenami klímy, je zásadná pre budúcu obnovu. Dr. Tracy Ainsworthová z International Coral Reef Society dodáva, že ekosystémy útesov sa menia a strácajú rozmanitosť. Budúcnosť koralových útesov spočíva v transformácii, reštrukturalizácii ekosystémov a nových výzvach.

Australian Institute of Marine Science upozorňuje na potrebu opatrnej interpretácie globálnych údajov, pretože maskujú významné regionálne rozdiely a globálne teploty sa nestabilizovali, čo znamená, že stále existuje úzke okno príležitostí na konanie.

Profesor Lenton varuje, že časti západoantarktického a grónskeho ľadovca sa nebezpečne blížia k bodu zlomu. Strata ľadu, ktorý je stále pripojený k pevnine, spôsobuje zvyšovanie hladiny mora. Súčasné prognózy naznačujú prekročenie hranice oteplenia 1,5 °C pravdepodobne okolo roku 2030, čo svet privedie do nebezpečnejšej zóny s eskalujúcim rizikom ďalších bodov zlomu. Amazonský prales, pod tlakom klimatickej krízy a odlesňovania, je bližšie k dosiahnutiu bodu zlomu, než sa predtým myslelo.

Správa však prináša aj nádej. Uvádza, že existujú potenciálne „pozitívne body zlomu“ v spoločnosti, ako napríklad prijatie elektrických vozidiel, ktoré by mohli mať podobný multiplikačný efekt na rýchle zníženie emisií skleníkových plynov. Profesor Lenton zdôrazňuje, že prebiehajú preteky o dosiahnutie týchto pozitívnych bodov zlomu, aby sa predišlo nezvládnuteľným následkom ďalších bodov zlomu v zemskom systéme.