Kresťania majú viac súcitu so sebou, ale aj narcizmu, ukazuje štúdia

Nová štúdia skúmala psychologické črty kresťanov a ateistov, pričom zistila, že kresťania vykazujú vyššiu úroveň súcitu so sebou, ale aj grandiózneho narcizmu. Výsledky ponúkajú pohľad na to, ako môže náboženské presvedčenie ovplyvniť vnímanie seba samého.

Štúdia, publikovaná v časopise Pastoral Psychology, sa zamerala na preskúmanie vzťahu medzi náboženským presvedčením a psychologickými vlastnosťami, ako sú súcit so sebou, narcizmus a hanba. Michael W. Magee, odborník na psychológiu a autor štúdie, sa snažil zistiť, či sa tieto vlastnosti prejavujú odlišne u veriacich a neveriacich, vzhľadom na morálne princípy a komunitné väzby, ktoré sú často súčasťou náboženského života.

Magee vysvetľuje, že štúdia je spojením jeho dlhodobého záujmu o náboženské postoje a jeho novšieho záujmu o súcit so sebou, ktorý praktizuje aj prostredníctvom meditácie a vzdelávacích iniciatív. Cieľom bolo zistiť, či existujú pozorovateľné rozdiely v úrovni súcitu so sebou medzi kresťanmi a ateistami.

Do výskumu sa zapojilo 631 dospelých hovoriacich po anglicky, prevažne z USA, Veľkej Británie a Kanady. Účastníci vyplnili dotazníky zamerané na meranie súcitu so sebou, grandiózneho narcizmu, krehkého narcizmu a hanby. Súcit so sebou sa meral pomocou škály, ktorá hodnotila aspekty ako láskavosť k sebe, všímavosť a pocit spoločného ľudstva. Grandiózny narcizmus bol hodnotený pomocou dotazníka zameraného na preceňovanie vlastnej dôležitosti a potrebu obdivu. Krehký narcizmus sa meral pomocou škály, ktorá zisťovala precitlivenosť na kritiku a sociálnu úzkosť. Hanba bola hodnotená prostredníctvom škály zameranej na pocity viny a sebakritiky.

Komentár redakcie: Štúdia prináša zaujímavý pohľad na psychologické rozdiely medzi kresťanmi a ateistami. Hoci kresťania prejavujú vyššiu úroveň súcitu so sebou, prekvapivé je zistenie o vyššej úrovni grandiózneho narcizmu. Je dôležité si uvedomiť, že tieto zistenia nie sú absolútne a nemusia platiť pre každého jednotlivca. Dôležité je, aby sme boli k sebe láskaví a rozvíjali súcit, ale zároveň si uvedomovali svoje vlastné nedostatky a pracovali na nich.

Výsledky ukázali, že kresťania vykazovali vyššiu úroveň súcitu so sebou, ale aj grandiózneho narcizmu. V prípade krehkého narcizmu a hanby neboli medzi kresťanmi a ateistami zaznamenané žiadne významné rozdiely. Magee vysvetľuje, že vyššia úroveň grandiózneho narcizmu u kresťanov môže odrážať pocit morálnej alebo duchovnej nadradenosti. Tieto zistenia naznačujú, že náboženské presvedčenie môže ovplyvňovať sebavnímanie komplexným spôsobom.

„Moja štúdia odhaľuje, že náboženská a nenáboženská identita formuje sebavnímanie zložitými a niekedy neočakávanými spôsobmi,“ povedal Magee pre PsyPost. „V porovnaní s ateistami v štúdii, kresťania uvádzali vyššiu úroveň súcitu so sebou – boli láskaví a chápaví k sebe – ale tiež preukázali vyšší grandiózny narcizmus, ktorý odráža pocity morálnej alebo duchovnej nadradenosti.“

Magee zdôrazňuje, že psychologické silné stránky a slabosti nie sú určené výlučne náboženským presvedčením, ale skôr jedinečnou kombináciou presvedčení, hodnôt a skúseností každého jednotlivca. Štúdia zároveň upozorňuje na to, že aj ľudia s vysokou úrovňou súcitu so sebou môžu mať narcistické sklony.

Napriek obmedzeniam, ako je závislosť od sebahodnotenia a obmedzená vzorka účastníkov, štúdia poskytuje základ pre budúci výskum v oblasti vzťahu medzi náboženským presvedčením a emocionálnym životom. Magee plánuje ďalšie experimenty, ktoré by mali preskúmať, ako sa dá súcit so sebou experimentálne ovplyvňovať a ako to ovplyvňuje rôzne sociálne skupiny.