Kultúra cti ovplyvňuje rozhodovanie o očkovaní proti chrípke odlišne v USA a Turecku

Výskum odhaľuje, ako kultúrne hodnoty ovplyvňujú prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti v závislosti od kontextu a prepojenia s osobnou alebo rodinnou zodpovednosťou.

Kultúra cti ovplyvňuje rozhodovanie o očkovaní proti chrípke odlišne v USA a Turecku
Zdroj: psypost.org
Ľudia s silným zmyslom pre česť sa v USA menej očkujú proti chrípke kvôli viere v osobnú neporaziteľnosť, zatiaľ čo v Turecku je situácia opačná, ukazuje nová štúdia.

Nová štúdia publikovaná v časopise Current Research in Ecological and Social Psychology prináša prekvapivé zistenia o vplyve kultúry cti na rozhodovanie o očkovaní proti chrípke. V USA, kde sa česť spája s osobnou silou a nezávislosťou, ľudia silne presvedčení o vlastnej neporaziteľnosti menej často podstupujú očkovanie. Naopak, v Turecku, kde sa česť prejavuje predovšetkým lojalitou k rodine a spoločenskému blahu, je spojenie s očkovaním pozitívne.

Výskumníci skúmali, ako kultúra cti, zdôrazňujúca silný a odolný verejný imidž, ovplyvňuje preventívne správanie v oblasti zdravia. V USA sa často prejavuje ako individuálna sebestačnosť, zatiaľ čo v iných kultúrach, napríklad v Turecku, prostredníctvom lojality k rodine a kolektívnemu blahu. Štúdia testovala, či ľudia, ktorí si vážia česť, majú tiež tendenciu veriť, že je nepravdepodobné, že dostanú chrípku, a ako táto viera ovplyvňuje ich ochotu dať sa zaočkovať.

Očkovanie proti chrípke sa všeobecne odporúča pre takmer všetkých jedincov starších ako šesť mesiacov. Pomáha predchádzať vážnym ochoreniam a úmrtiam, najmä u zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú starší ľudia, malé deti a ľudia s chronickými ochoreniami. Napriek tomu sa veľa ľudí rozhodne nedať sa zaočkovať. Predchádzajúci výskum to spájal s obavami o bezpečnosť vakcín, nedôverou voči vláde alebo zdravotníckym inštitúciám, politickou ideológiou a presvedčením, že im nehrozí infekcia.

Komentár redakcie: Výsledky štúdie zdôrazňujú komplexný vzťah medzi kultúrou, presvedčením a správaním v oblasti zdravia, a naznačujú potrebu kultúrne citlivých prístupov k verejnému zdravotníctvu.

Presvedčenie, že zdraví jedinci nepotrebujú vakcíny, často pramení z pocitu osobnej neporaziteľnosti. Niektorí ľudia veria, že majú silný imunitný systém alebo vedú zdravý životný štýl, ktorý eliminuje potrebu očkovania. Tieto presvedčenia sú obzvlášť výrazné v kultúrach alebo u jednotlivcov, ktorí si cenia húževnatosť a sebestačnosť, čo sú vlastnosti, ktoré môžu byť ústredné pre takzvané „normy cti“.

Kultúry cti zdôrazňujú dôležitosť udržiavania si sociálnej reputácie, často preukazovaním sily a odolnosti a vyhýbaním sa činom, ktoré by mohli signalizovať slabosť. To sa môže týkať mužov aj žien, hoci rôznymi spôsobmi – ako sú mužské očakávania fyzickej húževnatosti alebo ženské očakávania čistoty a lojality. Hoci sa o kultúre cti často diskutuje v súvislosti s agresiou alebo konfliktmi, ukázalo sa, že ovplyvňuje aj správanie v oblasti zdravia.

Stephen Foster, spoluautor štúdie, zdôraznil, že je dôležité pochopiť dôvody, prečo sa ľudia nenechávajú očkovať proti chrípke, keďže na chrípku umiera prekvapivo veľa ľudí.

Štúdia zahŕňala tri časti: prieskum medzi študentmi v USA, prieskum na univerzite v Turecku a analýzu dát na úrovni jednotlivých štátov v USA. Výsledky ukázali, že v USA ľudia s silnými hodnotami cti sa menej očkovali, čo súviselo s vierou vo vlastnú neohrozenosť. V Turecku sa naopak ľudia s vyššou mierou hodnot cti skôr nechali zaočkovať. Analýza dát v USA potvrdila, že regióny s kultúrou cti majú nižšiu mieru očkovania proti chrípke.

Výskum naznačuje, že vplyv kultúry cti na správanie v oblasti očkovania proti chrípke závisí od toho, ako sa česť prejavuje v konkrétnom kultúrnom prostredí. V USA, kde sa česť spája s individuálnou silou a húževnatosťou, vedie vnímaná neporaziteľnosť voči chorobám ľudí k vyhýbaniu sa očkovaniu. Naopak, v Turecku, kde česť zahŕňa ochranu a podporu rodiny, môžu tie isté kultúrne hodnoty v skutočnosti povzbudzovať ľudí k očkovaniu.

Autori štúdie poukazujú na to, že je dôležité prispôsobiť verejné zdravotné kampane rôznym kultúrnym kontextom. V regiónoch, kde sa česť spája so sebestačnosťou, môže byť účinnejšie propagovať očkovanie ako spôsob ochrany druhých než zdôrazňovať osobné zdravie. Stratégie, ktoré sa odvolávajú na lojalitu, zodpovednosť a ochranu členov rodiny, by mohli podporiť zvýšenie miery očkovania aj u tých, ktorí sa považujú za silných alebo neporaziteľných.