Kultúra zásadná pre vývoj stravy orangutanov, presahuje individuálne možnosti
Výskum ukazuje, že orangutany sa učia, čo jesť a ako spracovať potravu, pozorovaním a interakciou s ostatnými členmi skupiny, čo je pre ich prežitie zásadné.
Nová štúdia, využívajúca počítačové modelovanie a dlhodobé dáta z pozorovania orangutanov v Sumatre, odhaľuje kľúčový vplyv kultúry na rozvoj stravovacích návykov mladých jedincov.
Výskumníci simulovali vývoj stravy mladých orangutanov od narodenia do veku približne 15 rokov pomocou agentového modelovania (ABM). Simulácia zohľadňovala faktory ako počet miest s potravou, ktoré orangutany navštívia, typ potravy, s ktorou sa stretnú, a sociálne interakcie. Model bol kalibrovaný na základe dát získaných z dlhodobého pozorovania divokých orangutanov v Suaq Balimbing v Indonézii.
Model simuloval každodenné správanie mladých orangutanov, vrátane vyhľadávania potravy a sociálnych interakcií. Simulované jedince boli umiestnené pred akýsi "pohyblivý pás" s rôznymi druhmi potravy a sociálnymi situáciami, ktoré odrážali realitu v divočine. Ak narazili na neznámu potravu, model určil ich sociálny stav: osamote, vzdialená asociácia, blízka asociácia alebo sledovanie. Pravdepodobnosť, že preskúmajú potravu, závisela od ich veku a sociálneho stavu.
Ak orangutan preskúmal potravu dostatočne veľakrát, zaradil ju do svojho stravovacieho repertoáru. Model tiež zohľadňoval náročnosť spracovania potravy. Dáta pre kalibráciu modelu pochádzali z denných pozorovaní orangutanov v Suaq Balimbing od roku 1994. Vedci zaznamenávali správanie, sociálne interakcie a konzumovanú potravu. Štúdia analyzovala dáta z rokov 2007 až 2019, ktoré zahŕňali 2676 pozorovaní 132 jedincov.
Komentár redakcie: Zistenia zdôrazňujú význam sociálneho učenia pre prežitie orangutanov a naznačujú, že strata kultúrnych znalostí môže mať negatívne dôsledky pre ich populáciu. Výskum potvrdzuje, že pre orangutany je učenie sa od ostatných kľúčové pre zvládnutie komplexnej stravy, podobne ako u ľudí, kde kultúrne znalosti ovplyvňujú stravovacie návyky a prežitie.
Na určenie veľkosti stravovacieho repertoáru dospelých orangutanov bol použitý nelineárny model so zmiešanými účinkami. Priemerný počet miest s potravou, ktoré navštívia mladé orangutany, bol odhadnutý na základe počtu miest, ktoré navštívili ich matky. Pravdepodobnosť stretnutia s rôznymi druhmi potravy bola vypočítaná na základe frekvencie, s akou boli pozorované v dátach. Sociálne stavy boli určené na základe vzdialenosti od ostatných orangutanov. Blízka asociácia bola definovaná ako vzdialenosť do 10 metrov. Výskumníci tiež modelovali pravdepodobnosť pozorovania správania ostatných (peering) a skúmania potravy v rôznych sociálnych stavoch. Množstvo skúmaní potrebných na naučenie sa konzumovať potravu záviselo od náročnosti jej spracovania.
