Kyjev v smútku: Ruské útoky si vyžiadali obete, Zelenskyj žiada ráznu odpoveď
Po rozsiahlych ruských útokoch na Kyjev, Zelenskyj apeluje na medzinárodné spoločenstvo, žiadajúc silné sankcie a tlak na Rusko. Moskva tvrdí, že zasiahla vojenské ciele.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil tragickú bilanciu ruských útokov na Kyjev, pri ktorých zahynulo 23 ľudí, vrátane štyroch detí. Osem osôb je stále nezvestných.
Zelenskyj na sociálnej sieti X informoval, že záchranné operácie v obytnom dome, kde došlo k väčšine obetí, boli ukončené. „Najmladšie dievčatko nemalo ani tri roky,“ uviedol. Celkovo bolo pri útokoch zranených 53 ľudí. Poškodené boli aj budovy patriace Európskej únii a Britskej rade.
Kremeľ tvrdí, že ciele útokov boli zamerané na vojenskú infraštruktúru. Medzi zasiahnutými cieľmi mala byť aj fabrika na drony v Kyjevskej oblasti. Ruská armáda v príspevku na Telegrame uviedla, že cieľom boli „podniky vojensko-priemyselného komplexu a vojenské letecké základne Ukrajiny.“ Hovorca Kremľa, Dmitrij Peskov, pre agentúru TASS povedal, že „špeciálna vojenská operácia“ pokračuje, pretože Ukrajina útočí na ruskú infraštruktúru, „často na civilnú infraštruktúru Ruska.“ Peskov dodal, že Rusko „si udržiava záujem na pokračovaní v rokovacom procese s cieľom dosiahnuť stanovené ciele politickými a diplomatickými prostriedkami.“
Zelenskyj zdôraznil, že Rusko musí niesť zodpovednosť za svoje útoky, ktoré podniká napriek snahám o mier. „Keď namiesto diplomacie Rusko volí balistické strely, pokračuje v modernizácii 'šahedov' [dizajnované iránske drony] na zabíjanie a prehlbuje spoluprácu s aktérmi ako Severná Kórea, znamená to, že svet musí reagovať primerane,“ povedal.
Komentár redakcie: Zelenskyj vyzval na silné sankcie a tlak na Rusko, pričom zdôraznil, že Rusko rozumie len sile. Peskov naopak tvrdí, že ruská armáda úspešne zasahuje vojenské ciele. Situácia zostáva napätá, pričom prebiehajú útoky na oboch stranách a mierové rokovania sú v patovej situácii.
Napredovanie mierových snáh sa zdá byť zastavené na dvoch hlavných bodoch: odovzdanie ukrajinského územia Rusku a budúca bezpečnostná architektúra Ukrajiny. Rusko požaduje uznanie územia, ktoré jeho sily kontrolujú na východe Ukrajiny, čo predstavuje približne pätinu celého ukrajinského územia, a tiež, aby Kyjev odstúpil ďalšie územie, ktoré Moskva nekontroluje. Kyjev to odmieta. Kremeľ tiež vylúčil bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré by zahŕňali nasadenie vojakov od spojencov z NATO na jej území, ako to navrhovali európski spojenci Kyjeva, vrátane Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka.
